Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy a vedie k infarktu.

16. decembra 2020

Predpokladá sa, že minimálne jedna tretina obyvateľstva v SR má zvýšené hladiny cholesterolu. Veľmi znepokojujúci je fakt, že viac ako 80 percent ľudí, ktorí patria do vysoko rizikových skupín populácie, (sú hypertonici, diabetici alebo prekonali srdcovocievnu príhodu), nedosahuje normálne hodnoty cholesterolu. Normálne hodnoty cholesterolu má teda menej ako jedna pätina populácie!  Vysoká hladina krvných tukov,  najmä "zlého" LDL cholesterolu je pritom najzávažnejším rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení. A hoci vyšetrenie hladiny cholesterolu je jednoduché a na Slovensku máme dostupnú efektívnu liečbu, mnoho ľudí nie je diagnostikovaných a nelieči sa!  

Vysoký cholesterol-hypercholesterolémia, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či vysoký tlak, je veľmi zákerný. Zvýšený cholesterol nebolí a v mladšom veku sa nijako neprejavuje. Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi však môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie: srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov. Existuje množstvo dôkazov, ktoré hovoria o vzťahu medzi hladinou cholesterolu a rozvojom srdcovo-cievnych či mozgovo-cievnych komplikácií. Preto treba hladinu cholesterolu dôsledne kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybovou aktivitou. Ak sa to nedarí,  je potrebná farmakologická liečba.

bruno-nascimento-PHIgYUGQPvU-unsplash

Porucha metabolizmu cholesterolu sa nazýva dyslipidémia- konkrétne ide o zvýšenú hladinu LDL „zlého cholesterolu a nízku hladinu „dobrého“ ochranného HDL cholesterolu. Dôležité však je, že zmeny hladín cholesterolu majú vplyv na kardiovaskulárne riziko pacienta. Celkové kardiovaskulárne riziko znamená pravdepodobnosť rozvoja prvej smrteľnej aterosklerotickej srdcovocievnej príhody v 10-ročnom časovom horizonte u osôb starších ako 40 rokov. Dá veľmi jednoducho vypočítať na základe zadania týchto údajov: pohlavie, vek, fajčenie, hodnota celkového cholesterolu a hodnota systolického krvného tlaku.  Na základe celkového kardiovaskulárneho rizika sa určuje postup pri liečbe vysokých hladín cholesterolu. Napriek tomu, že stanovanie hladiny krvných tukov (lipidov) je hradené zo zákona zdravotnými poisťovňami, pomerne mnoho ľudí zostáva nediagnostikovaných alebo „zle diagnostikovaných“. Najdôležitejšie je stanovenie hladiny „zlého“ cholesterolu LDL cholesterolu, pretože práve hladinu tohto cholesterolu treba upraviť liečbou. Naopak, hodnota celkového cholesterolu nemusí zodpovedať skutočnému kardiovaskulárnemu riziku. Skrýva totiž v sebe aj dobrý a zlý cholesterol a tie môžu byť v rôznom vzájomnom pomere – čiže pacient s vysokým celkovým cholesterolom nemusí mať vysoký „zlý“ LDL cholesterol a naopak pacient s normálnym celkovým cholesterolom môže mať vysoký „zlý“ cholesterol.

Zdravá hladina celkového cholesterolu by podľa najnovších poznatkov mala byť menej ako 5,0 mmol/l a hladina LDL cholestrolu pod  3,0 mmol/l. Rizikovými faktormi pre vysoký cholesterol je v rôznom pomere dedičnosť a vonkajšie faktory. Údaje hovoria o tom, že genetika sa na vysokej hladine cholesterolu podieľa približne 60 percentami a vonkajšie faktory tvoria asi 40 percent. Rozhodnutie o potrebe liečby vysokého cholesterolu nezávisí len od jeho výšky, ale aj od celkového kardiovaskulárneho rizika. Z dvoch hlavných rizikových faktorov – dedičnosť a životospráva– môžeme v súčasnosti ovplyvniť len jeden. Prevenciou je teda dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu. Diétne opatrenia môžu znížiť hladinu LDL cholesterolu len o 10 až 15%. Ak sa hladinu cholesterolu nepodarí znížiť zmenou životosprávy a pohybovou aktivitou,  alebo hladina „zlého“ cholesterolu je vysoká, odborník predpíše liečbu liekmi. Do farmakologickej liečby patria statíny, fibráty, inhibítory vstrebávania cholesterolu (lieky brániace vstrebávaniu cholesterolu) a biologická liečba PCSK9 inhibítory. Keď pacient dosiahne určitú hladinu zlého LDL- cholesterolu, konkrétne viac než 3 až 4 mmol/l v závislosti od rizikového profilu, mal by sa podľa medzinárodných odporúčaní liečiť. V prípade rizikových pacientov ako sú hypertonici, diabetici, alebo tí, ktorí majú v rodinnej anamnéze prekonanú kardiovaskulárnu príhodu, by sa malo začať s liečbou už pri nižších hodnotách.  Najdôležitejšími liekmi znižujúcimi hladinu cholesterolu sú statíny. Tieto lieky umožňujú v závislosti na konkrétnom lieku a dávke zníženie hladiny LDL cholesterolu približne o 30 až 50%. Pôsobením statínov dochádza k obmedzeniu tvorby cholesterolu v pečeni a zvyšuje sa počet LDL receptorov na povrchu pečeňovej bunky, čím sa urýchľuje vychytávanie a odbúravanie LDL. Statíny sú liekmi prvej voľby pri znižovaní celkového a LDL- cholesterolu. Vedú k významnému poklesu srdcovocievnych ochorení a úmrtí na tieto ochorenia. Podľa najnovších klinických štúdií najúčinnejšie statíny vedú dokonca k zastaveniu ďalšieho rozvoja aterosklerózy v cievach a v miestach najväčšieho zúženia ciev k rozšíreniu ich prierezu.Užívanie statínov tiež znižuje riziko veľkých koronárnych príhod o 24 % na každé zníženie LDL-C o 1 mmol/l, znižuje riziko cievnych príhod o 15 % a potrebu zákrokov na koronárnych cievach (bypass, spriechodňovanie ciev) o 24 %. Bezdôvodné ukončenie liečby  pacienta vystavuje zvýšenému riziku vzniku ďalšej kardiovaskulárnej príhody U väčšiny veľmi vysoko rizikových a vysoko rizikových pacientov sa nedarí samotnými samotnými statínmi dosiahnuť tzv. cieľové hodnoty liečby pre LDL cholesterol. V takom prípade je potrebné kombinovať statínovú liečbu s inými efektívnymi terapiami. Do úvahy prichádza predovšetkým biologická liečba takzvanými PCSK9 inhibítormi.

Tento článok vznikol za podpory spoločnosti

Amgen.svg

Staňte sa členom nášho občianskeho združenia

Zaregistrujte sa zdarma a získajte bezplatné členstvo s množstvom výhod.

Registrácia
Zatvoriť