• ÚNIA PRE ZDRAVŠIE SRDCE

    POMÁHAME ĽUĎOM
    S CHORÝM SRDCOM

    VIAC INFORMÁCIÍ

  • NA OCHORENIA SRDCA A CIEV
    UMIERA KAŽDÝ DRUHÝ SLOVÁK

    Slovensko je v európskom rebríčku úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia na jednom
    z najhorších miest v Európe. Horšie sú na tom v rámci Európskej únie iba Rumunsko
    a Bulharsko. V roku 2012 podľahlo týmto chorobám takmer 30.000 ľudí.

    VIAC INFORMÁCIÍ

Najčastejšie otázky

Keď si v priebehu dňa niekoľko krát odmeriam tlak, vždy mi tlakomer ukáže inú hodnotu. Niekedy sú tie hodnoty až veľmi rozdielne - raz vysoké, raz nízke. Je to v poriadku?

Ide o takzvané kolísanie (variabilitu) krvného tlaku. Tlak v priebehu dňa prirodzene  kolíše aj úplne zdravým ľuďom, bez kardiovaskulárnych ochorení. U hypertonikov je kolísanie tlaku bežné a ťažkým hypertonikom, tlak kolíše veľmi výrazne. Pod kolísaním krvného tlaku rozumieme, že raz si pacient odmerá tlak 110/60 a o pol hodiny neskôr si nameria 160/90. Tu si treba uvedomiť, že výška krvného tlaku sa mení s každým úderom srdca. To znamená, že keby sme si mohli odmerať  tlak s každým úderom srdca, čo nie je možné,  namerali by sme zakaždým inú hodnotu krvného tlaku. Ak má pacient opakovane, v priebehu dňa,  namerané hodnoty krvného tlaku  vyššie ako 140/90, považujeme ho už za hypertonika. Takéhoto pacienta začneme okamžite liečiť na vysoký krvný tlak. Snažíme sa u neho kolísanie tlaku utlmiť, pomocou liekov určených na kolísanie (variabilitu) tlaku. Je dôležité, aby pacient poznal hodnotu svojho krvného tlaku, ale nadmerné sebapozorovanie tiež nie je najsprávnejšia cesta.

Pociťujem občas bolesť na hrudníku. Mám choré srdce?

Pri bolesti na hrudníku je veľmi dôležitá anamnéza týkajúca sa charakteru hrudnej bolesti. S pacientom sa treba vždy dôkladne porozprávať o aký typ hrudnej bolesti ide. Hrudný kôš je totiž časť tela, v ktorom je množstvo orgánov. Okrem srdca sú tam pľúca, priedušky, bránica, medzirebrové nervy, rebrá, chrbtica, chrbtové svalstvo, pažerák... Z toho vyplýva, že nie každá hrudná bolesť má pôvod v srdci. Dôležitý je charakter hrudnej bolesti : Kde začína? Ako dlho trvá? Či vyžaruje alebo nevyžaruje? Či bolesť súvisí s fyzickou námahou a polohou tela? Lekár pacientovi vždy položí presne cielené otázky, ktoré pomôžu určiť príčinu hrudnej bolesti. Veľkú úlohu zohráva aj kardiovaskulárne riziko. Kardiovaskulárne riziko sa určuje podľa prítomnosti srdcovocievnych rizikových faktorov. Tam patrí : vek, pohlavie, obezita, vysoký krvný tlak, cukrovka, vysoká hladina cholesterolu, fajčenie, genetická predispozícia, stres... Po zhodnotení kardiovaskulárneho rizika a určení charakteru hrudnej bolesti, lekár rozhodne či je, alebo nie je potrebné pacienta odoslať na ďalšie vyšetrenia.

Niekedy mi veľmi búši srdce. Ide o srdcovocievny problém?

V takomto prípade sa lekár snaží zistiť, čo si pacient predstavuje pod pojmom „búši mi srdce“. Vo väčšine prípadov, lekári pacienta nechajú napodobniť búšenie srdca, napríklad rukou po stole.  Často sa však stáva, že nejde o kardiovaskulárny problém. Mnoho ľudí totiž občas vníma obyčajnú, prirodzenú akciu svojho srdca.

Nestačí mi na liečbu kardiovaskulárnych problémov len brať lieky?
Musím meniť svoj životný štýl?

Mnoho pacientov očakáva, že im lekár na ich ochorenie predpíše „zázračné“ lieky. O zmene životného štýlu však pacienti, akoby nechcú ani počuť.  Pritom samotný pacient by mohol pre zlepšenie svojho zdravotného stavu urobiť veľmi veľa aj sám.  Až 80%-tám kardiovaskulárnych ochorení sa dá predísť správnou životosprávou. Mnohé srdcovocievne ochorenia totiž spôsobuje ateroskleróza. Ide o proces, pri ktorom steny ciev hrubnú a strácajú svoju pružnosť, v dôsledku hromadenia usadenín tvorených tukom a cholesterolom v cievach.  Priebeh a rozsah aterosklerózy závisí od prítomnosti rizikových faktorov. Čím má pacient viac rizikových faktorov, tým je tempo priebehu aterosklerózy rýchlejšie. Medzi rizikové faktory patrí: obezita, fajčenie, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu, diabetes. Ak pacienti zmenia svoj životný týl : schudnú, majú dostatok pohybu, liečia si diabetes, majú nízku hladinu cholesterolu, prestanú fajčiť  -  Má to veľmi pozitívny vplyv na ich zdravotný stav a na liečbu ich kardiovaskulárneho ochorenia.

Niekedy mi srdce bije príliš rýchlo. Môže to byť problém?

Pričinou rýchleho srdcového tepu môže byť vysoký krvný tlak. Srdce však bije rýchlejšie aj z iných dôvodov. Napríklad v strese, pri nadmernom pracovnom vyťažení, vo vypätí . Tento stav, náhle búšenie srdca, však pacient dokáže ovplyvniť pravidelným športovaním.  Náš nervový systém sa totiž delí na :

  • Motorický - ovplyvňuje napríklad pohyby končatín
  • Senzitívny - nám umožňuje vnímať  bolesť, dotyk ,teplotu
  • Autonómny - Jeho úlohou je regulácia vnútorného prostredia organizmu, inervuje hladkú svalovinu ciev, tráviacej trubice, má úzke prepojenie s endokrinným systémom.

Práve autonómny systém, ktorý neovládame našou vôľou, tu zohráva veľkú úlohu. Autonómny systém sa totiž delí na:

  • sympatikus – pripravuje organizmus na záťaž - útok, útek - zvyšuje krvný tlak, tep srdca, rozširuje priedušky...
  • parasympatikus – pripravuje organizmus na získavanie energie/trávenie -  zvyšuje peristaltiku a činnosť žliaz tráviacej trubice, upravuje termoreguláciu, tlmí sympatikus, spomaľuje dýchanie, spomaľuje srdcovú frekvenciu...

Pokiaľ je človek väčšinu času pod vplyvom sympatiku, telo nevie oddychovať a nemá sa kedy správne regenerovať. Práve športová aktivita pomáha stimulovať parasympatikus. Preto majú športovci pomalší tep a to nielen v pokojnom stave, ale aj počas záťaže.

Aktuality
08
SEP
Zriadenie meracieho miesta v rámci kampane MOST 2017 „Spolu chránime vaše srdcia“ dňa 29.09.2017...
05
SEP
  Odborníci a pacienti sa v septembri unikátne spoja v jedinečnej kampani SPOLU chránime vaše...
Ďalšie aktuality
Tlačové správy
19
SEP
Beh zdravia spojí Bratislavu a Košice. Vykročte/vybehnite s nami aj Vy za zdravším srdcom a dajte...
Ďalšie tlačové správy