Ako mobil ovplyvňuje váš tep?

Mobilné telefóny sa stali naším neodmysliteľným spoločníkom. Sú s nami ráno po prebudení, večer pred spaním, v práci, na záchode aj počas jedla. Hoci ich prínosy sú nespochybniteľné, čoraz viac výskumov naznačuje, že neustále vystavenie sa obrazovkám a digitálnym podnetom ovplyvňuje aj našu fyziológiu – konkrétne srdcovú frekvenciu.

Zrýchlený tep, zvýšený stres, zmeny v autonómnej regulácii… To všetko sa môže diať len preto, že nám zasvietila notifikácia, vibroval mobil alebo sme sa ponorili do informačného preťaženia. Poďme sa pozrieť, čo o tom hovoria výskumy a ako to môžeme mať pod kontrolou.

Čo je vlastne „tep“ a prečo na ňom záleží?

Tep – alebo presnejšie srdcová frekvencia – je počet úderov srdca za jednu minútu. Mnohí z nás poznajú len číslo: 60, 72, 90… No za týmto jednoduchým ukazovateľom sa skrýva komplexný a citlivý ukazovateľ nášho aktuálneho fyzického aj psychického stavu. Srdce je neustále v kontakte s mozgom, hormonálnym systémom aj s prostredím, ktoré nás obklopuje. A na všetky tieto vplyvy reaguje – tichým, no presným spôsobom.

Za bežných okolností sa pokojová srdcová frekvencia u dospelého človeka pohybuje medzi 60 až 100 údermi za minútu. No čo to vlastne znamená? V pokoji sa srdce „šetrí“, pracuje úspornejšie. Akonáhle však cíti potrebu dodať viac kyslíka – pri námahe, emócii, strese alebo strachu – tep sa zrýchli. Táto reakcia je normálna, prirodzená a zdravá. Problém nastáva, keď je telo v stave „pohotovosti“ príliš často – alebo takmer neustále.

Dôležitá však nie je len samotná frekvencia, ale aj to, ako sa mení v čase – tzv. variabilita srdcovej frekvencie (HRV – Heart Rate Variability). Ide o jemné rozdiely v intervaloch medzi jednotlivými údermi srdca. Paradoxne: čím vyššia variabilita, tým lepšie – znamená to, že naše srdce sa vie prispôsobovať, reaguje pružne a organizmus sa vie uvoľniť, keď to potrebujeme.

Naopak, nízka HRV znamená, že srdce bije „strojovo“ – a to je často dôsledok dlhodobého stresu, únavy alebo nervovej vyčerpanosti. Tento stav sa spája so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení, úzkostných porúch a porúch spánku.

Čo je na tom fascinujúce? Že HRV môžeme dnes sledovať v reálnom čase – cez smart hodinky, aplikácie alebo špeciálne senzory. A práve tieto technológie nám ukazujú, ako citlivo naše telo reaguje na zdanlivo banálne veci: ako scrollovanie na mobile, pracovný e-mail večer, alebo neustále vibrovanie telefónu.

Tep je teda nielen pulz pod prstami. Je to živý signál, ktorý nám hovorí, ako sa cítime – nie na povrchu, ale v hĺbke autonómneho nervového systému. Ukazuje, kedy sme pokojní, kedy sme v strese, kedy sme vyčerpaní a kedy sa dokážeme regenerovať. Často nás upozorní skôr, než si my sami uvedomíme, že niečo nie je v poriadku.

Aj preto je dôležité venovať pozornosť svojmu srdcovému rytmu – nie len keď je príliš rýchly alebo nepravidelný, ale aj keď je príliš rovnaký, bez pružnosti a odozvy na prostredie. A ak vieme, že jedným z hlavných spúšťačov nepokoja a napätia je práve digitálne prostredie, stojí za to sledovať, čo s naším srdcom robí obyčajné rozsvietenie obrazovky.

Mobil ako psychofyziologický spúšťač

Moderné výskumy ukazujú, že mobil nie je len nástroj, ale aj stimul, ktorý náš mozog často vyhodnocuje ako dôležitý – niekedy až ohrozujúci. V praxi to znamená, že keď nám zazvoní telefón, príde notifikácia alebo očakávame správu, aktivuje sa sympatický nervový systém, teda mechanizmus „bojuj alebo uteč“.

Štúdie z posledných rokov (napr. Thomée et al., 2018; Zhang et al., 2022) ukazujú, že:

• notifikácie môžu zvýšiť srdcovú frekvenciu aj o 10–15 úderov za minútu,
• očakávanie správy (tzv. anticipačný stres) vyvoláva zvýšenú kortizolovú a adrenergnú aktivitu,
• HRV sa znižuje pri častom používaní mobilu počas dňa aj večer,
• modré svetlo z obrazoviek potláča melatonín a narúša spánok, čo sekundárne ovplyvňuje nočnú a rannú srdcovú frekvenciu.

Nie je to len o „stresovej správe“. Aj bežný tok notifikácií, prítomnosť mobilu na stole, alebo len vedomie, že by mohla prísť správa, udržiava naše telo v stave mierneho napätia. Dlhodobo to môže narúšať schopnosť organizmu prechádzať do regeneračného režimu.

Ako to vedci merali?

Niektoré štúdie použili pri výskume smart hodinky a špeciálne aplikácie na meranie pulzu a HRV. Iné experimentovali s EEG, meraním galvanickej kožnej odpovede alebo pomocou EKG v laboratórnych podmienkach. Závery sa opakovane zhodujú: čím častejšie a impulzívnejšie používame mobil, tým výraznejšie ovplyvňuje našu srdcovú aktivitu.

Zaujímavý experiment publikovaný v Computers in Human Behavior (2020) ukázal, že ľudia, ktorí dostávali časté notifikácie počas testu, mali vyšší tep a horšiu pozornosť než tí, ktorí mali mobil umlčaný alebo mimo dosahu. Ďalšia práca publikovaná v Europace (2024) poukázala na zníženú HRV pri pravidelnom používaní sociálnych sietí večer pred spaním, čo môže narušiť kvalitu spánku a regenerácie.

Zrýchlený tep zo správy? Áno, je to reálne

Niektoré typy notifikácií – napríklad správy od nadriadeného, pracovné maily alebo konfliktné diskusie – môžu spôsobiť krátkodobý nárast tepu, ktorý je porovnateľný s fyzickým stresom. Najmä ak sa človek cíti byť pod tlakom, neustále dostupný, alebo má obavy z reakcií.

V takejto chvíli telo nerozlišuje, či ide o levicu v buši alebo červený bublinkový banner so správou. Reakcia je rovnaká: zrýchli sa srdce, napnú sa svaly, zmení sa dýchanie, zníži sa trávenie. A keď sa tieto mikrostresy dejú desiatky či stovky ráz denne, telo si to pamätá.

Je všetko používanie mobilu zlé?

Určite nie. Mobilný telefón sám osebe nie je nepriateľ – je to nástroj. Dôležité je, ako ho používame. Dokonca existujú aplikácie, ktoré pomáhajú srdcovú frekvenciu monitorovať, merať HRV, či ponúkajú dychové cvičenia a meditácie na jej zníženie.

Navyše, výskumy ukazujú, že krátke, vedomé používanie mobilu – napríklad na počúvanie hudby, sledovanie relaxačného obsahu alebo spojenie s blízkymi – nemá negatívny efekt a môže byť aj terapeutické.

Rozdiel je medzi cieľavedomým používaním a pasívnym prepínaním medzi aplikáciami, neustálym kontrolovaním obrazovky a impulzívnym reagovaním na každé vibrovanie.

Digitálny detox nie je extrém, ale prevencia

Keď sa povie „digitálny detox“, mnohí si predstavia radikálne rozhodnutie – odstrániť všetky aplikácie, vypnúť mobil na týždeň alebo odísť do hôr bez signálu. V realite však digitálny detox nemusí byť nič dramatické. Nemusíme žiť offline, aby sme mali pokojnejšiu myseľ a vyváženejší srdcový rytmus. Stačí málo – vedomé a plánované prestávky od obrazovky, počas ktorých doprajeme telu priestor na regeneráciu.

Na rozdiel od fyzického stresu, ktorý zvyčajne cítime okamžite, digitálny stres je tichý, nenápadný a pretrváva v pozadí. Mozog je v neustálom pohotovostnom režime, sleduje, čaká, reaguje. Srdce to reflektuje jemnými, no merateľnými zmenami: zrýchlením tepu, znížením variability, potlačením regenerácie.

Dlhodobé vystavenie digitálnemu preťaženiu sa spája s vyššou únavou, zníženou koncentráciou, zhoršeným spánkom a aj s emočnou podráždenosťou. To všetko sú faktory, ktoré sa kumulujú. A práve preto je pravidelné vedomé odpájanie preventívnym nástrojom, nie módnym trendom.

Digitálny detox nemusí znamenať, že sa vzdáme technológií. Skôr ide o nastavenie hraníc. Napríklad:

• nerozbiehať deň okamžite po zobudení kontrolou správ alebo e-mailov,
• nastaviť si „tiché okná“ bez notifikácií počas práce alebo oddychu,
• nemať mobil na nočnom stolíku, ale odložiť ho mimo dosahu počas spánku,
• dopriať si aspoň jeden deň v týždni s minimálnym kontaktom s digitálnym svetom,
• vymeniť večerné scrollovanie za čítanie, prechádzku alebo pokojný rozhovor.

Tieto zdanlivo drobné zmeny môžu mať citeľný vplyv – nielen na našu psychickú pohodu, ale aj na stav nášho nervového a kardiovaskulárneho systému. Srdce, na rozdiel od notifikácií, nepozná víkend ani tichý režim. Reaguje nepretržite – a práve preto si zaslúži, aby sme mu aspoň občas dali pokoj.

Digitálny detox teda nie je extrém, ale forma rešpektu k vlastnému telu. V čase, keď sa technológie stali rozšírením našich zmyslov, je dôležité nezabudnúť na to, že najcitlivejšie signály stále prichádzajú zvnútra. A že aj jedno vypnuté upozornenie môže byť tichým, ale účinným liekom.

Zdroje:

1. 1. 1. ZHANG, Hui, et al. Association of smartphone use with sleep quality, HRV and blood pressure [online]. Sleep Health, 2021, 7(5), s. 534–540. [cit. 2025-07-15]. Dostupné z: https://doi.org/10.1016/j.sleh.2021.06.007
      2. THOMÉE, Sara, et al. Mobile phone use and stress: A review of the literature [online]. Environmental Research, 2018, 164, s. 149–157. [cit. 2025-07-15]. Dostupné z: https://doi.org/10.1016/j.envres.2018.02.045
      3. MONTAG, Christian, et al. The smartphone as a stressor: HRV and cortisol response to notifications [online]. PLOS One, 2018, 13(2), e0192869. [cit. 2025-07-15]. Dostupné z: https://doi.org/10.1371/journal.pone.0192869
      4. ROHILA, Aditi, et al. Smart phone usage, heart rate variability and stress among students [online]. Journal of Education and Health Promotion, 2022, 11, 24. [cit. 2025-07-15]. Dostupné z: https://doi.org/10.4103/jehp.jehp_939_21
      5. MOHAPATRA, Sujit, et al. Digital stress, HRV and mobile overuse: AI-based observational study [online]. arXiv preprint, 2022. [cit. 2025-07-15]. Dostupné z: https://arxiv.org/abs/2210.01791
      6. FOSTER, Kellen R., et al. Validity of smartphone apps for measuring heart rate [online]. Journal of Medical Systems, 2018, 42(6), 92. [cit. 2025-07-15]. Dostupné z: https://doi.org/10.1007/s10916-018-0949-4
      7. KRANZINGER, Matthias, et al. Screen time and autonomic balance: HRV in digital natives [online]. Electromagnetic Biology and Medicine, 2022, 41(4), s. 282–290. [cit. 2025-07-15]. Dostupné z: https://doi.org/10.1080/15368378.2022.2129380
      8. OSTER, Joel, et al. Heart rhythm responses to digital exposure: a randomized crossover trial [online]. Europace, 2024, 26(4), euae065. [cit. 2025-07-15]. Dostupné z: https://doi.org/10.1093/europace/euae065
      9. JAYAPAL, Abhishek, et al. Mobile device usage and autonomic regulation: medRxiv preprint [online]. medRxiv, 2020. [cit. 2025-07-15]. Dostupné z: https://doi.org/10.1101/2020.12.23.20247494
      10. FISCHER, Lars, et al. Continuous HRV monitoring during digital multitasking [online]. arXiv preprint, 2023. [cit. 2025-07-15]. Dostupné z: https://arxiv.org/abs/2503.03783
      11. RAMIREZ, Rafael, et al. Heart rate dynamics in phone-related anxiety: Empirical modeling [online]. arXiv preprint, 2021. [cit. 2025-07-15]. Dostupné z: https://arxiv.org/abs/2111.09243
      12. BAKKER, Jacob, et al. Psychological stress and wearable HRV metrics: field validation [online]. arXiv preprint, 2019. [cit. 2025-07-15]. Dostupné z: https://arxiv.org/abs/1912.08910