Veľmi si vážim, že ma Občianske združenie Únia pre zdravšie srdce oslovilo, aby som sa podelila o svoj príbeh. Zároveň musím úprimne priznať, že návrat k týmto spomienkam je pre mňa stále bolestivý. Moja osobná skúsenosť s kardiológom, hoci má aj svoje svetlé momenty, bola v mnohom traumatizujúca.
Kedykoľvek si spomeniem na obdobie liečby, vybavia sa mi pocity psychického vyčerpania, neistoty a pocitu bezmocnosti. Je to kapitola, ktorú som si dlho neželala otvárať, no viem, že možno niekomu môj príbeh pomôže zorientovať sa alebo sa nebáť zmeniť lekára, ak to tak cíti.
Jediný dobrý pocit som zažila, keď som od lekárky odišla
Dnes s odstupom rokov viem, že skúsenosť s kardiológom, ktorú som zažila, by nemala byť štandardom. Jednou z najťažších situácií pre mňa bolo, keď som sa pripravovala na dlhší pobyt v zahraničí. Obrátila som sa na svoju kardiologičku s otázkou, čo robiť v prípade ťažkostí. Jej odpoveď ma úplne zaskočila:
„Mňa nezaujíma, čo budete robiť vo vašom voľnom čase. Keď budete mať problémy, vyhľadajte si tam špecialistu a zaplaťte si to.“
Táto veta sa mi vryla do pamäti. Namiesto pochopenia som cítila odmietnutie. Bol to moment, kedy som si uvedomila, že ak ostanem u lekára, ktorý so mnou nezaobchádza ako s človekom, môže mi to viac ublížiť ako pomôcť.
Moje posledné vyšetrenie u nej prebehlo pred viac ako siedmimi rokmi. Keď sa za mnou zavreli dvere jej ambulancie, doslova mi spadol kameň zo srdca. A paradoxne, to bol jeden z mála momentov, keď som počas jej starostlivosti pocítila úľavu – práve vo chvíli, keď som od nej odchádzala.
Nestačí, ak je lekár odborník – musí byť aj človek
Po tomto rozhodnutí som vyhľadala inú lekárku, ktorá pôsobila v internej ambulancii. Keď som jej opísala svoju situáciu, bez veľkých otázok sa ma ujala. Dovtedy som nevedela, aký rozdiel dokáže urobiť obyčajný ľudský prístup – trpezlivé počúvanie, pokojný tón, vysvetlenie diagnózy. U nej som ostala dovtedy, kým som si našla svoju súčasnú kardiologičku, s ktorou som nadmieru spokojná.
Nikdy som sa necítila kompetentná hodnotiť lekára z odborného hľadiska. Ale ako pacientka mám plné právo hodnotiť skúsenosť s kardiológom aj podľa toho, ako sa ku mne správa ako k človeku. Ak lekárovi chýba empatia, trpezlivosť, úcta k pacientovi – nech je akokoľvek odborný – nie je to lekár, pri ktorom sa cítite bezpečne.
Ľudskosť je súčasť liečby
Možno to znie ako fráza, ale ľudskosť skutočne lieči. V zdravotníctve sa často kladie dôraz na odbornosť, presnú diagnózu, laboratórne výsledky a lieky. Ale najmä pri ochoreniach srdca, kde hrá úlohu aj stres, strach či pocit ohrozenia, môže byť práve ľudský prístup rozhodujúcim faktorom. Empatia, načúvanie a úcta k pacientovi sú niekedy rovnako dôležité ako liečebný protokol.
Z vlastnej skúsenosti viem, že pacient je v čase ochorenia veľmi zraniteľný. Nie je to len o tom, že ho niečo bolí alebo mu hrozí zdravotné riziko – je to aj o tom, ako sa cíti ako človek. Ak sa stretne s neosobným, chladným alebo dokonca arogantným prístupom, môže to v ňom zanechať hlboké stopy. Práve moja skúsenosť s kardiológom, ktorá bola z veľkej časti poznačená nedostatkom empatie, ma naučila, že dôvera a pocit bezpečia sú v liečbe rovnako dôležité ako samotné lieky.
Preto ak niekto nie je spokojný s prístupom svojho lekára, mal by sa prestať báť a zvážiť zmenu. Niekedy stačí len jeden rozhovor alebo pohľad do očí – a človek hneď vie, či môže dôverovať alebo nie. Tento vnútorný kompas pacienta by sme nemali podceňovať.
Aj moja rodina, najmä manžel, bola počas liečby mojou veľkou oporou. Ich podpora, pochopenie a trpezlivosť boli neoceniteľné. Boli so mnou v najťažších chvíľach, keď som pochybovala, bála sa, alebo jednoducho nevládala. Ich tichá prítomnosť, uistenia či obyčajné objatie boli často tým, čo ma podržalo viac než akékoľvek vyšetrenie alebo liek.
A práve táto kombinácia – dobrý, ľudský lekár a milujúca rodina – bola pre mňa rozhodujúcim faktorom na ceste k uzdraveniu. Aj keď bola moja pôvodná skúsenosť s kardiológom sklamaním, neskôr som našla odborníčku, ktorá mi svojím prístupom dokázala vrátiť dôveru v medicínu.
Nie vždy máme kontrolu nad chorobou, ale máme možnosť ovplyvniť, kto nás bude sprevádzať na ceste k uzdraveniu. A to je rozhodnutie, ktoré si zaslúži odvahu, dôveru a ľudskosť – zo strany pacienta aj lekára.
Moja rada: čítajte recenzie pacientov
Na záver by som sa chcela podeliť o odporúčanie, ktoré som si kedysi sama nevzala k srdcu: čítajte recenzie pacientov. Viem, že mnohé názory sú subjektívne, ale práve tie vám môžu pomôcť vytvoriť si obraz o lekárovi. Ja som si recenzie neprečítala a verila som systému. Dnes by som to urobila inak.
Viacero kvalitných kardiológov nových pacientov neprijíma – sú vyťažení, čo je realita, ktorú som aj ja zažila. Ale to neznamená, že musíte ostať u niekoho, pri kom sa necítite dobre.
Skúsenosť s kardiológom môže byť liečivá alebo zraňujúca – a práve preto je dôležité, aby sme o tom hovorili. Zaslúžime si nielen odborníkov, ale aj ľudí, ktorým záleží na pacientovi ako na človeku.
Ak vás tento príbeh zaujal alebo v ňom spoznávate vlastnú situáciu, neváhajte ju zdieľať. Možno niekomu inému pomôže rozhodnúť sa správne.
