Periférne artériové ochorenie dolných končatín

Definícia

Periférne artériové ochorenie dolných končatín (PAO DK) je ochorenie, pri ktorom dochádza dôsledkom zúženia alebo uzáveru jednej alebo viacerých tepien v dolných končatinách k zníženiu dodávky kyslíka a živín do tkanív. To môže viesť ku vzniku bolestivosti dolných končatín pri chôdzi, neskôr k bolesti v pokoji a v posledných štádiách dochádza ku vzniku nehojacich sa rán. Defekty môžu viesť k sepse („otrave krvi“), amputácii a v niektorých prípadoch až k úmrtiu. Najčastejšou príčinou tohto ochorenia je ateroskleróza, ku ktorej prispieva fajčenie, artériová hypertenzia (vysoký krvný tlak), diabetes mellitus („cukrovka“) a vysoký cholesterol. K neovplyvniteľným faktorom zaraďujeme genetiku a vek. Vo veku nad 65 rokov sa vyskytuje u približne 20 % populácie.

Príznaky

Zo začiatku (a u niektorých pacientov počas celého priebehu ochorenia) môže byť PAO DK bez akýchkoľvek klinických prejavov, tzv. asymptomaticky. Diagnostikovať ho v tomto štádiu môžeme na preventívnej prehliadke, alebo vyšetrením u cievneho lekára (angiológa). V ďalšom štádiu majú pacienti bolesti dolných končatín pri chôdzi, tzv. klaudikačné bolesti. Bolesť vznikne po určitej vzdialenosti, máva kŕčovitý, alebo zvieravý charakter. Vyskytuje sa často v oblasti stehien, lýtok, alebo v oblasti sedacích svalov. Po zastavení bolesť zvykne odznieť do 5 až 10 minút. Následne pacienti môžu pokračovať v chôdzi a bolesti sa opätovne objavia po podobnej vzdialenosti. Pri rýchlejšej chôdzi alebo chôdzi do kopca sa zvykne bolesť zjaviť skôr.

Časť pacientov prejde do štádia pokojových bolestí dolných končatín. Najčastejšie bývajú v noci, v ľahu, s ústupom po zvesení nôh z postele alebo častokrát nútia pacienta prejsť sa po izbe. Pacienti zvyknú užívať veľké množstvo liekov od bolesti, no napriek tomu mnohokrát zle spávajú. V pokročilých chronických štádiách býva prítomný pocit chladu, vymiznutie ochlpenia alebo horšie hojenie či spontánne vzniknutie rán na dolných končatinách. Okrem týchto prejavov, sú pacienti ohrození vyšším výskytom iných kardiovaskulárnych ochorení, ako napríklad infarktom myokardu („srdcovým infarktom“) alebo cievnou mozgovou príhodou („porážkou“).

Typy

PAO DK môže prebiehať v akútnej forme, a to ako akútna končatinová ischémia. Ťažkosti často vznikajú rýchlo – náhly vznik klaudikačných alebo pokojových bolestí dolných končatín. Dolná končatina býva bledá, chladná, so zníženou citlivosťou alebo pohyblivosťou v úrovni prstov, členku alebo predkolenia. Táto forma je závažná, nakoľko zúženie alebo uzáver tepny vzniká rýchlo, bez možnosti tela zabezpečiť si dostatočné prekrvenie postihnutej končatiny. Častou príčinou je uvoľnenie trombu („krvnej zrazeniny“) v krvnom obehu s upchatím tepny v dolnej končatine. Bez skorého vyšetrenia a lekárskej starostlivosti môže toto postihnutie tepien viesť k strate končatiny, alebo úmrtiu.

Chronická forma PAO DKK sa môže postupne rozvíjať roky a byť spočiatku bez akýchkoľvek príznakov. Prejavy sú spomenuté v kapitole o príznakoch. Najzávažnejšou formou je chronická končatinu ohrozujúca ischémia, ktorá je charakterizovaná výskytom pokojových bolestí, vredov alebo gangrény na dolných končatinách. Pacient v tejto forme má päťročné prežívanie často porovnateľné s niektorými zhubnými nádorovými ochoreniami.

Liečba

V liečbe pacientov s PAO DK sa uplatňuje úprava životosprávy, farmakologická (lieková) terapia a invazívna liečba, ktorá zahŕňa katetrizačné (endovaskulárne) a cievnochirurgické ošetrenie tepien. V pokročilých štádiách s nemožnosťou spriechodnenia ciev je niekedy jedinou možnosťou amputácia danej končatiny. Režimové a farmakologické postupy v liečbe PAO DK sú zamerané predovšetkým na ovplyvnenie procesu aterosklerózy a jej rizikových faktorov. Voľba liečby závisí od pacienta – od jeho klinických ťažkostí, formy (akútnej či chronickej) a stupňa postihnutia tepnového systému dolných končatín.

režimovým opatreniam zaraďujeme zmeny životného štýlu – úplne ukončenie fajčenia, racionálnu diétu s obmedzením živočíšnych tukov (s výnimkou rýb), červeného mäsa, sladených nápojov, a pravidelnú fyzickú aktivitu s dôrazom na chôdzu. Odporúča sa taktiež plávanie a bicyklovanie. U hypertonikov je dôležitá kontrola tlaku krvi a u diabetikov sledovanie hladiny cukru v krvi. U obéznych pacientov je potrebné schudnutie. Taktiež sa odporúča starostlivosť o dolné končatiny s prevenciou poranení a nosením vhodnej ortopedickej obuvi. Pacienti by mali byť absolvovať vyšetrenie u angiológa a v prípade potreby chodiť na pravidelné kontroly.

Farmakologická terapia zahŕňa protidoštičkovú liečbu (napríklad kyselina acetylsalicylová v dávke 100 mg alebo clopidogrel). Sú to lieky, ktoré pôsobia na zrážanie krvných doštičiek a znižujú tak tvorbu zrazenín. Ďalšou skupinou, ktorú využívame sú hypolipidemiká. Sú to lieky, ktoré ovplyvňujú tzv. lipidový profil pacienta, teda rozloženie tukov v krvi. Najvýznamnejším zástupcom sú statíny (napríklad atorvastatín). Tie znižujú hladinu „zlého“ cholesterolu krvi a stabilizujú aterosklerotické pláty v cievach, čím ich chránia pred ďalším zúžením alebo uzáverom. Iné lieky, tzv. reologiká (ako napríklad naftidrofuryl) zmierňujú ťažkosti pacienta pôsobením na mikrocirkuláciu – vedú k zlepšeniu prekrvenia, okysličenia a výživy tkanív, čím vedia predĺžiť vzdialenosť, ktorú prejde pacient bez bolestí. Časť pacientov využíva pri silných pokojových bolestiach aj analgetiká („lieky proti bolesti“). Dôležité je taktiež u hypertonikov užívanie liekov na úpravu krvného tlaku. U diabetikov sú podstatné lieky, ktoré upravujú hodnoty glykémie, vrátane inzulínu.

V prípadoch, keď nie sú dostatočné režimové alebo farmakologické opatrenia, či si to stav pacienta vyžaduje, môže angiológ alebo cievny chirurg pacientovi odporučiť invazívne ošetrenie tepien. Katetrizačné postupy sú mini-invazívne metódy, pri ktorých sa za lokálneho znecitlivenia zavádza katéter, najčastejšie prístupom v slabine, do tepnového riečiska. Následne sa pomocou rôznych typov katétrov očisťuje a spriechodňuje cieva. V niektorých prípadoch sa zavádza aj výstuž (stent) do tepny. Vo väčšine prípadov môže byť pacient na druhý deň po ošetrení prepustený domov z nemocnice. Cievnochirurgické ošetrenia zahŕňajú využitie bypassu, pomocou ktorého sa premostí závažné postihnutie tepny. Cez bypass následne prúdi krv, ktorá obíde zúženie alebo uzáver tepny a prekrví tak dolnú končatinu. Ďalšou chirurgickou možnosťou je tzv. endarterektómia, pri ktorej dochádza priamo k narezaniu cievy a odstráneniu aterosklerotických plátov so zlepšením prietoku. V prípade vyčerpania možností spriechodnenia tepien pri závažnom a pokročilom postihnutí dolnej končatiny môže pripadať do úvahy amputácia. Intenzívne sa skúmajú nové možnosti zachránenia dolnej končatiny, ako napríklad bunkovaná regeneračná terapia.

Zdroje

  • Mazzolai L, Teixido-Tura G, Lanzi S, et al. 2024 ESC Guidelines for the management of peripheral arterial and aortic diseases. Eur Heart J. 2024 Sep 29;45(36):3538-3700.
  • Aday AW, Matsushita K. Epidemiology of Peripheral Artery Disease and Polyvascular Disease. Circ Res. 2021 Jun 11;128(12):1818-1832.

Autor: MUDr. Salim Miroslav Mohamad