Pozor na nepravidelný srdcový rytmus počas menopauzy

Medzinárodná spoločnosť pre menopauzu (IMS) vyhlásila 18. október za Svetový deň menopauzy. Cieľom je zvýšiť informovanosť o všetkých aspektoch klimakterickej medicíny ako u laickej, tak aj u odbornej verejnosti.

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že v roku 2030 bude vo svete 1,2 miliardy žien nad 50 rokov. Zhruba v tomto veku (49 rokov) začínajú ženy pociťovať príznaky menopauzy. Klimaktérium alebo tiež prechod, ako býva menopauza označovaná, pre ženy často znamená dramatické zhoršenie kvality ich života.

Prejavuje sa zdravotnými problémami, ako sú návaly tepla, nočné potenie, depresie, poruchy pamäte, ale napríklad aj rednutie kostí. Príčinou sú hormonálne zmeny spojené s nedostatkom ženského hormónu estrogénu.

A práve znížená produkcia estrogénu môže spôsobiť u žien  nepravidelný srdcový rytmus. Prečo je to tak? Tento hlavný ženský hormón má okrem iného vplyv aj na krvný tlak a cholesterol. Jeho nedostatok tiež stojí za zvýšeným odbúravaním vápnika z kostí, osteoporózou, a tiež za ukladaním tukových látok a vápnika do stien ciev, čo môže spôsobovať ich stuhnutie (aterosklerózu) a to môže viesť až k srdcovému infarktu.

Čo robiť, aby ste mali búšenie srdca pod kontrolou?

Viaceré štúdie poukazujú na spojenie medzi zdravým srdcom a menštruáciou. Ženy, ktoré majú pravidelný menštruačný cyklus, sú menej vystavené srdcovým ochoreniam ako ženy, ktoré majú menštruáciu občas alebo vôbec.

„Búšenie srdca ako jeden z typických symptómov klimaktéria, trápi nejednu ženu. Príde nečakane, môže trvať 3 – 5 minút, niekedy aj dlhšie. Väčšinou nejde o nič závažné, žena je však právom vystrašená, keďže sa doposiaľ s týmto nestretla. Obava a úzkosť z neznámeho, môžu prispieť k zhoršeniu príznakov,“ hovorí MUDr. Adriana Šimková, PhD, všeobecná lekárka a hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo.  

Čo by mala žena urobiť, aby mala búšenie srdca pod kontrolou, ak má zároveň podozrenie, že prichádza koniec obdobia plodnosti?

„Vyhľadajte gynekológa, ktorý rozhodne o ďalšej liečbe „šitej na mieru“ pre vás. Môže zvoliť napríklad substitúciu hormónmi, ktoré nahrádzajú , respektívne vyrovnávajú hladinu ženských pohlavných hormónov. Ak môžete užívať hormóny, je to najideálnejšia cesta. Vyžaduje sa však disciplína pacientky – musí absolvovať pravidelné preventívne prehliadky, vrátane mamografie.“ odporúča MUDr. Adriana Šimková, PHd. 

Podľa jej slov príznaky pri liečbe ustupujú (a to nielen búšenie srdca) do približne 2 – 3 mesiacov. Navyše je žena chránená aj pred srdcovo -cievnymi komplikáciami, ako je napríklad srdcový infarkt či cievna mozgová príhoda. 

Foto: www.canva.com

 

Môj príbeh kardiologického pacienta sa začal v januári 1990 silnými bolesťami pod ľavou lopatkou a celkovou slabosťou. Na internej klinike na bratislavských Kramároch, kam ma odviezol kamarát, skonštatovali infarkt a hospitalizovali ma.

Lekári mi dvakrát zachránili život

Chronickým žilovým ochorením označujeme rôznorodé chorobné stavy žilového systému s chronickým priebehom, ktoré majú pôvod v poškodení žilovej steny.

Chronické žilové ochorenie (CHŽO)

Starostlivosť o naše zdravie je kľúčom k dlhému a kvalitnému životu. Pre mnohých z nás sú však pojmy ako prevencia, LDL cholesterol či kardiovaskulárne ochorenia záhadné a zložité.

Spoznajte svoj cieľ