„Žily sú diaľnicou k srdcu“, cez ktorú prúdi samotný život. Každý úder srdca je impulz, ktorý poháňa krv do všetkých častí tela, zásobuje ho kyslíkom a potrebnými živinami.
Rovnako ako diaľnice spájajú mestá, žily spájajú každý kúsok nášho tela s centrom života a sú neúnavnými nositeľmi životnej sily, bez ktorých by sa naše srdce nemohlo spoľahlivo starať o celý organizmus.
Čo je chronické žilové ochorenie
Chronickým žilovým ochorením označujeme rôznorodé chorobné stavy žilového systému s chronickým priebehom, ktoré majú pôvod v poškodení žilovej steny.
Prejavujú sa objektívnymi znakmi (napr. metličky, kŕčové žily, opuchy dolných končatín, kožné zmeny na nohách, vred predkolenia) a/alebo subjektívnymi príznakmi (napr. bolesť nôh, unavené nohy, nočné kŕče, pocit opúchania, pocit ťažkých nôh, svrbenie kože). Tieto príznaky sa zhoršujú najmä pri dlhodobom sedení, či státí.
Je dôležité konzultovať svoje príznaky s lekárom, ktorý vám môže odporučiť najvhodnejšiu liečbu na základe vášho konkrétneho stavu. S včasnou diagnózou a správnou liečbou je možné zmierniť príznaky a predchádzať komplikáciám spojeným s chronickým žilovým ochorením.
K chronickým chorobám žíl dolných končatín sa vo všeobecnosti radia kŕčové žily (varixy), chronická žilová nedostatočnosť (chronická žilová insuficiencia – CVI), vred predkolenia (ulcus cruris) a ďalšie formy chronickej choroby či anomálie žíl dolných končatín, ktoré spolu označujeme názvom chronická žilová choroba (Chronic venous disease, CVD).
Existuje prepojenie medzi ochorením žíl a kardiovaskulárnymi ochoreniami?
Ochorenia žíl a kardiovaskulárne ochorenia sú úzko prepojené, pretože obidva systémy – žilový aj srdcovo-cievny – zohrávajú kľúčovú úlohu v cirkulácii (obehu) krvi v tele.
Preto pri ochoreniach žíl (žilového systému), môže dochádzať k zhoršeniu návratu krvi do srdca a naopak, ochorenia srdca (kardiovaskulárne ochorenia), môžu ovplyvniť funkciu žíl, napríklad znížením srdcového výdaja, čo môže spôsobiť hromadenie krvi v dolných končatinách a viesť k tvorbe opuchov či dokonca vzniku kŕčových žíl.
Tento komplexný vzťah medzi žilami a srdcom podčiarkuje dôležitosť prevencie, včasnej diagnostiky a liečby ochorení, ktoré postihujú tieto dva systémy
Obr.: Prepojenie medzi kardio-vaskulárnym ochorením a ochorením žíl (adaptované podľa)
Klasifikácia chronického žilového ochorenia
Závažnosť CHŽO je sa klasifikovaná na základe medzinárodnej CEAP klasifikácie nasledovne:
Štádium C0s – človek je bez viditeľných znakov, ale už sú prítomné symptómy ochorenia, ako napr. bolestivosť, pocit opúchania, pocit ťažkých nôh, kŕče
Štádium C1 – je pozorovateľné rozšírenie drobných žíl a sieťových žíl, označované ako „pavučinky“ alebo „metličky“
Štádium C2 – pacient má viditeľné kŕčové žily na jednej alebo obidvoch nohách
Štádium C3 – prejavuje sa opuchmi nôh, ktoré sa zhoršujú hlavne pri sedení a v stoji
Štádium C4 – u pacienta sa prejavujú zmeny na koži nôh, ktoré vznikajú z dôvodu porušených žíl, napr. pigmentácia, ekzém a lipodermatoskleróza
Štádium C5 – zmeny na koži nôh (ako v štádiu C4) + zhojený vred predkolenia žilového pôvodu
Štádium C6 – zmeny na koži nôh (ako v štádiu C4) + aktívny vred predkolenia žilového pôvodu
Obr.: Klasifikácia chronického žilového ochorenia
Chronické žilové ochorenie je zápalové progresívne (zhoršujúce sa) ochorenie
Chronické žilové ochorenia dolných končatín patrí vo vyspelých krajinách medzi najčastejšie chronické zápalové choroby a trpí ňou až 83,6% bežnej populácie.
Chronické žilové ochorenie dolných končatín ovplyvňuje nielen samotného pacienta nepríjemnými symptómami a zníženou kvalitou života, ale aj celú spoločnosť, keďže sa spája s vysokou morbiditou a dlhodobou práceneschopnosťou a má teda aj významný socioekonomický dosah.
Navyše je chronická žilová choroba dolných končatín progresívne (zhoršujúce sa) ochorenie, kde až u 57,8 % pacientov dochádza k zhoršeniu ochorenia do závažnejšieho štádia, alebo sa u nich rozvinuli kŕčové žily už po 13,4 roku, pričom potvrdená ročná miera progresie je 5 %.
Podľa slovenských dát z ambulancií všeobecných lekárov až 45% všetkých pacientov s chronickou žilovou chorobou už má kŕčové žily (čo je štádium C2, podľa klasifikácie tohto ochorenia).
Dáta z rozsiahlej medzinárodnej štúdie Bonn Vein Study ukázali, že 1 z 3 pacientov v štádiu C2 sa zhorší do závažných štádií ochorenia už v priebehu 6 rokov.
Ide o progresívne ochorenie
Chronická žilová choroba teda vo svojich počiatočných štádiách nepredstavuje priamo život ohrozujúce ochorenie. Každopádne ide o progresívne (zhoršujúce sa) ochorenie, ktoré spôsobuje výrazné zníženie kvality života pacienta.
A môže viesť k závažným komplikáciám, ako sú opuchy dolných končatín, trofické zmeny kože vedúce až k vredom predkolenia, povrchová tromboembólia alebo hĺbková žilová trombóza, ktorá môže z dôvodu pľúcnej embólie byť pre pacienta fatálna (smrteľná).
Najnovšie dáta navyše potvrdzujú, že chronická žilová insuficiencia je spojená s prítomnosťou kardio-vaskulárnych rizikových faktorov a ochorení a títo pacienti majú až 3x zvýšené riziko celkovej mortality.
Doteraz sa medzi kardiovaskulárne choroby zaraďovali predovšetkým choroby artériového systému a zo žilových ochorení najmä hĺbková žilová trombóza. Vzhľadom na tieto najnovšie výsledky štúdií, je nevyhnutné zaradiť medzi kardiovaskulárne choroby aj chronickú žilovú chorobu.
Dôležité je tiež, aby chronické žilové ochorenie bolo zachytené už vo svojich začiatkoch. Zanedbanie skorej diagnózy a liečby môže viesť k progresii ochorenia do závažných komplikácií, ako je napríklad vred predkolenia.
Pletyzmografická metóda
Jednou z metód na skoré odhalenie rozvíjajúcej sa chronickej žilovej choroby je vyšetrenie dolných končatín pletyzmografickou metódou, čo je neinvazívne skríningové vyšetrenie, ktoré sa využíva na zistenie prítomnosti žilového refluxu v dolných končatinách.
Žilový reflux je spôsobený nesprávnym fungovaním žilových chlopní, čo vedie k spätnému toku krvi v žilách. Skoré odhalenie žilového refluxu je dôležité pri diagnostike a liečbe žilových ochorení dolných končatín, ako sú napríklad kŕčové žily.
Pokiaľ máte záujem o skríningové pletyzmografické vyšetrenie, oblečte si pohodlné oblečenie, ktoré umožní prístup k miestu merania na Vašich nohách. Pri pletyzmografii sa manžeta prístroja umiestňuje priamo na kožu (bez ponožiek a pančúch) v okolí členkov na nohách.
Liečba chronického žilového ochorenia môže zahŕňať niekoľko prístupov:
- Zmena životného štýlu: udržiavanie zdravej hmotnosti, pravidelné cvičenie a vyhýbanie sa dlhodobému státiu alebo sedeniu. To môže pomôcť zlepšiť krvný obeh v nohách.
- Kompresné pančuchy: kompresia je dôležitou súčasťou komplexnej starostlivosti o pacientov s CHŽO. Špeciálne pančuchy pomáhajú zlepšiť prietok krvi tým, že vyvíjajú tlak na nohy a podporujú návrat krvi do srdca.
- Medikamentózna liečba (lieky): Priaznivo ovplyvňujú chronický zápal v žile a tým pádom zmierňujú symptómy ako bolesť či opuch a dokonca urýchľujú hojenie najzávažnejších štádií ochorenia, ako sú kožné defekty (vredy predkolenia).
- Procedúry a chirurgické zákroky: Lekár (angiológ, cievny chirurg) môže zvážiť odporučenie procedúry, ako je napr. skleroterapia, laserová terapia alebo chirurgické odstránenie poškodených žíl.
Ilustračné foto: http://www.canva.com