Nie každé varovanie prichádza s bolesťou
Cítiť tlak na hrudi, stiahnutie alebo nepohodlie v oblasti hrudníka je bežne spájané s bolesťou. A práve preto môže byť zradný, keď sa objaví bez nej. Mnohí ľudia majú tendenciu tento stav zľahčovať – veď keď to nebolí, asi to nie je vážne. No medicína ukazuje, že aj bez prítomnosti klasickej bolesti môže ísť o príznak závažného srdcového problému, najmä angíny pectoris.
V tomto článku si vysvetlíme, ako môže vyzerať angína bez bolesti, prečo je tlak na hrudi signálom, ktorý netreba ignorovať, a čo ďalšie môže podobné pocity spôsobovať.
Tlak na hrudi – keď srdce varuje potichu
Angína pectoris je stav, pri ktorom dochádza k prechodnému nedokrveniu srdcového svalu, najčastejšie v dôsledku zúženia koronárnych tepien. Klasickým príznakom je bolesť alebo tlak za hrudnou kosťou, ktorá sa zhoršuje pri fyzickej námahe alebo strese a ustupuje v pokoji.
No nie vždy sa objaví bolesť. Podľa viacerých štúdií (napr. Cohn et al., 1985; Dancy et al., 1985) existuje tzv. tichá alebo atypická angína, kde dominujú iné pocity – tlak, tieseň, dusenie či únava – bez klasickej ostrej bolesti. Tento typ je častejší u žien, starších ľudí a pacientov s cukrovkou, u ktorých bývajú nervové zakončenia menej citlivé na bolesť.
Práve tieto „tiché“ prejavy sú často prehliadané. Pacient môže mať opakovaný pocit stiahnutia na hrudi, pocit nedostatku vzduchu alebo únavu pri námahe, no k lekárovi nejde – pretože „to nebolí“. A pritom môže ísť o prejav závažnej ischemickej choroby srdca.
Aké ochorenia môže tlak na hrudi signalizovať?
Ischemická choroba srdca (angína pectoris)
Najčastejším a najvážnejším dôvodom tlaku na hrudi bez bolesti je zúženie srdcových (koronárnych) tepien v dôsledku aterosklerózy. Keď srdcový sval nedostáva dostatok kyslíka, objavuje sa pocit tieseň, ťažoby alebo zvierania – často bez výraznej bolesti. Ak sa tento stav opakuje, ide o stabilnú angínu. Ak tlak prichádza aj v pokoji alebo má kolísavý priebeh, môže ísť o nestabilnú angínu, ktorá už signalizuje vysoké riziko infarktu.
Srdcové zlyhávanie (najmä diastolické)
Pri srdcovom zlyhávaní srdce nečerpá krv efektívne. Dochádza k hromadeniu tekutiny, tlak v pľúcach narastá a vzniká pocit tlaku alebo dusenia, najmä pri námahe, v ľahu alebo v noci. Pacient môže mať aj opuchy členkov, únavu a zrýchlené dýchanie.
Pľúcna embólia
Ak dôjde k upchatiu pľúcnej tepny krvnou zrazeninou, objaví sa náhly pocit tlaku alebo bolesti na hrudi, často spojený s dýchavičnosťou, zrýchleným pulzom a niekedy aj kašľom s prímesou krvi. Ide o akútny a život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
Gastroezofageálny reflux (GERD)
Návrat žalúdočnej kyseliny do pažeráka môže vytvárať pocit tlaku alebo pálenia na hrudi, ktorý napodobňuje srdcovú bolesť. GERD sa často zhoršuje po jedle, v ľahu alebo pri predklone. Na rozdiel od angíny nebýva spojený s fyzickou námahou.
Úzkostné poruchy a panické ataky
Duševné poruchy môžu vyvolať veľmi reálne telesné príznaky. Ľudia trpiaci úzkosťou často opisujú tlak na hrudi, pocit stiahnutia, nedostatku vzduchu alebo búšenia srdca, čo môže byť ľahko zamieňané s angínou. Tieto prejavy sa však zvyčajne spájajú s emočným stresom, majú náhly nástup a bývajú sprevádzané pocitom strachu.
Zápal pohrudnice (pleuritída)
Pri zápale pohrudnice – blany pokrývajúcej pľúca – sa objavuje ostrý alebo tiahly tlak, ktorý sa zhoršuje pri dýchaní alebo kašli. Často je sprevádzaný horúčkou a celkovou slabosťou.
Choroby hrudnej chrbtice alebo medzirebrových svalov
Svalovo-kostrové problémy môžu tiež spôsobovať nepríjemné pocity na hrudi, ktoré sa zhoršujú pohybom, zatlačením alebo dýchaním. Na rozdiel od kardiálnych príčin býva bolesť lokalizovaná a zvyčajne sa nemení s fyzickou námahou.
Netreba hneď panikáriť: keď tlak na hrudi nie je vážny
Tlak na hrudi môže byť síce znepokojujúci, no nie vždy je dôvodom na poplach. Jednorazový, mierny a rýchlo odoznievajúci tlak, najmä ak nie je spojený s fyzickou námahou alebo ďalšími sprievodnými príznakmi (ako dýchavičnosť, točenie hlavy, potenie či únava), často nemá vážny pôvod.
V mnohých prípadoch ide o reakciu na stres, únavu alebo tráviace ťažkosti – faktory, ktoré sa v dnešnom rýchlom živote bežne vyskytujú. Tu sú niektoré z najčastejších, neškodných príčin tlaku na hrudi:
- Stres a napätie svalov – psychické preťaženie môže spôsobiť reflexné stiahnutie svalov v oblasti hrudníka. Tento tlak býva nepríjemný, ale po uvoľnení alebo odpočinku zvyčajne rýchlo ustupuje.
- Zlé držanie tela – dlhé sedenie v zhrbenej polohe, napríklad pri počítači, môže spôsobiť tlak či napätie v hrudníku. Najčastejšie ide o dôsledok preťaženia medzirebrových svalov alebo hrudnej chrbtice.
- Preplnený žalúdok alebo nafukovanie – tlak po výdatnom jedle, najmä v kombinácii s nadúvaním alebo refluxom, môže spôsobiť tlak za hrudnou kosťou. Tento stav býva prechodný a nezávažný.
- Nedostatok spánku, únava a dehydratácia – tieto faktory môžu zhoršiť vnímanie telesných pocitov a viesť k miernemu napätiu na hrudníku bez skutočného organického problému.
Je prirodzené, že keď pocítime niečo nezvyčajné v oblasti hrudníka, znepokojíme sa. Tlak na hrudi je však veľmi častým symptómom, ktorý má množstvo možných vysvetlení – od úplne nevinných až po tie závažné. Kľúčové je sledovať, či sa príznak opakuje, zhoršuje pri námahe, pridávajú sa ďalšie ťažkosti, alebo či pretrváva dlhšie ako niekoľko minút.
Ak sa tlak objaví raz za čas, napríklad počas hektického dňa alebo po ťažkom jedle, netreba panikáriť. Namiesto strachu je lepšie sledovať svoje telo, upokojiť sa, uvoľniť sa a počkať, či stav ustúpi. Ak áno a už sa neopakuje, nemusí byť dôvod na obavy. No ak sa tlak vracia alebo sa zosilňuje, treba mu venovať pozornosť a poradiť sa s lekárom.
Ako rozlíšiť príčiny? Nie vždy to ide bez vyšetrenia
Aj keď niektoré príznaky môžu naznačovať, čo sa deje, bez vyšetrenia nie je možné spoľahlivo určiť príčinu. Zvlášť dôležité je rozlišovanie medzi srdcovým a nesrdcovým pôvodom. V praxi sa používa EKG, echokardiografia, záťažové testy, CT srdca alebo v prípade potreby koronárna angiografia.
Práve preto je dôležité, aby každý opakovaný tlak na hrudi, ktorý vzniká pri námahe, po jedle, v strese alebo v pokoji, nebol podcenený. Včasná diagnostika môže odhaliť problém ešte predtým, než spôsobí nezvratné následky.
Ako sa prejavuje tlak na hrudi bez bolesti?
Tlak na hrudi bez bolesti môže mať rôzne podoby a každý človek ho môže vnímať inak. Medzi najčastejšie opisy patria:
- pocit ťažoby alebo „kameňa“ na hrudníku,
- zvieranie alebo stiahnutie v strede hrudníka,
- nepríjemné napätie pri nádychu,
- jemné pálenie alebo tlak za hrudnou kosťou,
- pocit nedostatku vzduchu (aj bez kašľa či sipotu),
- tlak sprevádzaný únavou, potením alebo nevoľnosťou.
Zvlášť znepokojujúce je, ak sa tieto príznaky opakovane objavujú pri fyzickej námahe, rýchlej chôdzi, po výstupe po schodoch alebo počas stresu – a po krátkom odpočinku ustúpia. Tento vzorec je typický pre námahovú angínu pectoris, aj keď sa neobjavuje bolesť.
Prečo je to nebezpečné?
Zanedbanie „nemých“ príznakov môže viesť k prehliadnutiu začínajúceho problému s prietokom krvi do srdca. Dlhodobé nedokrvenie srdcového svalu spôsobuje poškodenie tkaniva a zvyšuje riziko infarktu myokardu – ktorý už často prichádza bez varovania.
Štúdie ukazujú, že pacienti s tichou ischémiou majú rovnako vysoké riziko srdcových príhod ako tí s typickou angínou, no častejšie nie sú liečení, pretože ich príznaky nie sú identifikované ako kardiálneho pôvodu (Saini et al., 2009; Sestito et al., 2011).
Môže byť tlak na hrudi aj iného než srdcového pôvodu?
Áno. Aj keď srdcová príčina patrí medzi najvážnejšie a vždy by sa mala vylúčiť ako prvá, tlak na hrudi môže mať aj iné pozadie:
- Úzkosť a panická porucha – často spojené s pocitom stiahnutia na hrudi, dýchavičnosťou a strachom zo smrti.
- Poruchy trávenia a reflux (GERD) – tlak sa môže objaviť po jedle, najmä pri predklone alebo v ľahu.
- Muskuloskeletálne príčiny – bolesť alebo tlak môže pochádzať z hrudných svalov, kĺbov alebo chrbtice, zhoršuje sa pohybom či dotykom.
- Pľúcne ochorenia – napríklad zápal pohrudnice, pľúcna embólia alebo astma môžu vyvolať tlak na hrudi, často v kombinácii s dýchavičnosťou.
Rozlíšiť tieto príčiny na základe pocitu nie je jednoduché. Práve preto je dôležité, aby každý nevysvetliteľný alebo opakujúci sa tlak na hrudi posúdil lekár – najmä ak sa objavuje pri námahe alebo je sprevádzaný ďalšími príznakmi ako únava, potenie, točenie hlavy alebo dýchavičnosť.
Čo robiť, ak sa tlak na hrudi opakuje?
Ak sa pocit tlaku objavuje opakovane – najmä pri záťaži – netreba čakať na bolesť. Každý takýto signál si zaslúži pozornosť. Kardiológ môže pomocou EKG, záťažového testu, echokardiografie alebo CT koronárnych artérií zistiť, či ide o angínu pectoris alebo inú formu ischémie.
Včasná diagnostika znamená možnosť začať liečbu skôr, než dôjde k poškodeniu srdcového svalu. Liečba zahŕňa zmeny v životnom štýle, lieky na zníženie krvného tlaku, cholesterolu, zlepšenie prekrvenia srdca, a v niektorých prípadoch aj intervenčné zákroky.
Počúvajte, aj keď nebolí
Telo nám niekedy dáva signály potichu. Tlak na hrudi bez bolesti je jedným z nich – a je dôležité ho neignorovať. Môže ísť o príznak začínajúceho srdcového problému, ktorý sa ešte dá zvrátiť.
Ak sa opakuje, nečakajte. Radšej jeden „planý poplach“ ako neskorá diagnóza. V oblasti srdca môže byť každý deň rozhodujúci.
Zdroje:
1. COHN, P. F., GORLIN, R. a KUGELMASS, A. D. Silent myocardial ischemia. Circulation, [online]. 1985, 71(4), s. 701–709. [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1161/01.CIR.71.4.701
2. DANCY, M. a GIBBS, C. R. et al. Non-pain symptoms of angina in women. BMJ, [online]. 1985, 291(6494), s. 1141–1144. [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1136/bmj.291.6494.1141
3. DEEDWANIA, P. C. et al. Silent myocardial ischemia during daily life is associated with angina pectoris and ischemic events. The New England Journal of Medicine, [online]. 1995, 332(9), s. 561–566. [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1056/NEJM199503023320903
4. SAINI, R. et al. Gender differences in presentation of angina and impact on diagnosis. Cardiology Clinics, [online]. 2009, 27(4), s. 539–549. [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1016/j.ccl.2009.07.002
5. SESTITO, A. et al. Atypical angina and silent ischemia: recognition and diagnostic approach. European Heart Journal Supplements, [online]. 2011, 13(Suppl G), s. G2–G8. [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1093/eurheartj/sur036
6. LINDAHL, B. et al. Diagnostic and prognostic implications of troponin T release without chest pain. European Heart Journal, [online]. 2001, 22(15), s. 1331–1337. [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1053/euhj.2001.2893
7. HACKER, M. et al. Gender-specific differences in coronary artery disease and myocardial perfusion imaging. Nuclear Medicine Communications, [online]. 2017, 38(12), s. 1019–1026. [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1097/MNM.0000000000000752
8. ALI, A. et al. The influence of psychological factors on chest pain and coronary disease. Trends in Cardiovascular Medicine, [online]. 2024, in press. [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1016/j.tcm.2024.05.003
9. LEVY, R. I. Atypical presentations of ischemic heart disease. JAMA, [online]. 1989, 261(24), s. 3606–3610. [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1001/jama.1989.03420240092037
10. LEE, H. et al. Characteristics of patients with chest discomfort without pain: A multicenter cohort study. International Journal of Cardiology, [online]. 2017, 240, s. 1–6. [cit. 2025-06-23]. Dostupné z: https://doi.org/10.1016/j.ijcard.2017.02.036
