Keď sa povie „srdce“, väčšina z nás si automaticky predstaví cholesterol, tlak alebo pohyb. Len málokomu však napadne, že dôležitú úlohu v zdraví srdcovo-cievneho systému zohráva aj jeden z vitamínov – a nie hocijaký. Hovoríme o vitamíne D, ktorého účinky presahujú rámec kostí a imunity. Ukazuje sa, že tento slnečný vitamín zohráva zásadnú rolu aj v regulácii krvného tlaku, rytmu srdca a zápalových procesoch, ktoré sa podieľajú na vzniku aterosklerózy.
Vitamín D – viac než len podpora kostí
Dlhé roky bol vitamín D spájaný najmä s prevenciou krivice a podporou vstrebávania vápnika. No v posledných desaťročiach sa objavuje množstvo výskumov, ktoré odhaľujú jeho vplyv na ďalšie systémy v tele – najmä imunitný, nervový a kardiovaskulárny. Bunky srdcového svalu aj výstelky ciev (endotel) obsahujú receptory pre vitamín D, čo naznačuje, že jeho prítomnosť je pre správnu funkciu týchto tkanív kľúčová.
Nízke hladiny vitamínu D sú spojené so zvýšeným rizikom vysokého krvného tlaku, srdcového zlyhania aj náhlej smrti spôsobenej poruchami srdcového rytmu. Nedostatok tohto vitamínu môže zvyšovať hladinu zápalových markerov v tele, ovplyvňovať elasticitu ciev a narúšať rovnováhu medzi sodíkom a vápnikom – čo sú všetko faktory, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť zdravie srdca.
Tlak, srdce a imunita – prepojenie, ktoré netreba podceniť
Jedna zo štúdií publikovaných v časopise Circulation poukázala na súvislosť medzi nízkou hladinou vitamínu D a zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Autori analyzovali údaje od tisícov účastníkov a zistili, že tí s nedostatkom „déčka“ mali vyššiu pravdepodobnosť výskytu hypertenzie, infarktu a cievnej mozgovej príhody. Zároveň sa ukázalo, že u ľudí s dostatočnou hladinou vitamínu D je činnosť imunitného systému stabilnejšia – a tým pádom aj riziko zápalových komplikácií nižšie.
Zaujímavé je, že vitamín D ovplyvňuje aj syntézu renínu – hormónu, ktorý reguluje krvný tlak. Ak je hladina vitamínu D nízka, produkcia renínu stúpa, čo môže viesť k zvýšeniu krvného tlaku. Ide o mechanizmus, ktorý nie je okamžitý, ale pri dlhodobom nedostatku môže zásadne prispieť k vzniku hypertenzie.
Kedy a prečo máme najčastejšie nedostatok?
Aj keď si telo dokáže vitamín D vytvoriť samo – a to pomocou slnečného UVB žiarenia – v našich zemepisných šírkach je jeho prirodzená produkcia od októbra do marca prakticky minimálna. V zime sa totiž slnko nachádza príliš nízko na to, aby UVB lúče prešli atmosférou a stimulovali tvorbu vitamínu v koži. K tomu sa pridáva aj pobyt v interiéroch, používanie krémov s UV filtrom či tmavšia pokožka, ktorá tvorbu vitamínu spomaľuje.
Výsledok? Podľa rôznych epidemiologických štúdií má počas zimných mesiacov nedostatok vitamínu D až 60–80 % obyvateľov strednej Európy. A to vrátane detí, seniorov i zdravých dospelých.
Najčastejšie zdroje vitamínu D
Vitamín D sa v tele vytvára najmä pôsobením slnečného žiarenia na pokožku, no dôležitý podiel získavame aj zo stravy. Hoci len obmedzené množstvo potravín obsahuje vitamín D prirodzene, niektoré z nich predstavujú významný zdroj:
- Tučné ryby: medzi najbohatšie zdroje patria losos, makrela, sardinky, tuniak či sleď – obsahujú prirodzene vysoké množstvo vitamínu D vo forme D3.
- Pečeň a vnútornosti: najmä hovädzia alebo tresčia pečeň obsahujú koncentrovaný vitamín D a zároveň aj vitamín A.
- Vajcia: žĺtok obsahuje malé množstvo vitamínu D, ktoré však môže byť významné pri pravidelnej konzumácii.
- Huby vystavené UV žiareniu: niektoré druhy húb, napríklad šampiňóny alebo shiitake, môžu prirodzene syntetizovať vitamín D2, najmä ak sú vystavené slnku alebo UV svetlu.
- Obohatené potraviny: najmä mliečne výrobky, rastlinné nápoje (napr. mandľové či sójové mlieko), obilniny a margaríny bývajú v mnohých krajinách fortifikované vitamínom D ako preventívne opatrenie.
Tieto potraviny síce nemusia postačovať na pokrytie dennej potreby najmä v zime, ale ich pravidelné zaraďovanie do jedálnička môže významne prispieť k udržaniu optimálnej hladiny vitamínu D v organizme.
Skontrolujte si hladinu a konajte
Aj keď sa vitamín D často označuje za „slnečný vitamín“, jeho nedostatok je v našich podmienkach oveľa bežnejší, než si mnohí myslia. Skutočnú hladinu v tele si nevieme odhadnúť podľa pocitov ani podľa stravy – jediným spoľahlivým spôsobom je laboratórne vyšetrenie.
Ako zistím, či mám dostatok vitamínu D?
Požiadajte svojho všeobecného lekára o vyšetrenie 25-hydroxyvitamínu D (25(OH)D). Toto vyšetrenie je dostupné v bežných laboratóriách a v prípade indikácie (napr. únava, opakované infekcie, osteoporóza, ochorenia srdca) ho môže uhradiť poisťovňa.
Ako čítať výsledky?
- nad 75 nmol/l (30 ng/ml): ideálna hladina
- 50–75 nmol/l: hraničné hodnoty, vhodné je doplnenie
- pod 50 nmol/l: nedostatok vitamínu D
- pod 30 nmol/l: vážny deficit, často spojený so zhoršenou funkciou imunity či vyšším kardiovaskulárnym rizikom
Kto by si mal hladinu vitamínu D pravidelne sledovať?
- Seniori (najmä nad 65 rokov)
- Ľudia s nadváhou alebo obezitou
- Osoby s tmavšou pokožkou
- Ľudia s minimálnym pobytom na slnku (napr. kancelárska práca)
- Pacienti s autoimunitnými či chronickými ochoreniami
- Ženy v menopauze
Ako doplniť vitamín D, ak ho máte málo?
- Strava: zaraďte tučné morské ryby (losos, sardinky, makrela), žĺtky, pečeň, obohatené mliečne produkty
- Slnečné svetlo: 15–30 minút denne počas leta (bez opaľovacieho krému, no s mierou)
- Suplementácia: najčastejšie vo forme vitamínu D3 (cholekalciferol). Dávkovanie odporúčané lekárom sa líši podľa veku, hladiny v krvi a zdravotného stavu – bežne od 1000 do 4000 IU denne.
Kedy pocítim účinok?
Zvýšenie hladiny v krvi je postupné – viditeľné výsledky sa prejavia zvyčajne po 4–8 týždňoch pravidelného dopĺňania. Z dlhodobého hľadiska môže optimálna hladina vitamínu D prispieť nielen k lepšiemu vstrebávaniu vápnika, ale aj k zdravšiemu srdcu, nižšiemu krvnému tlaku a lepšej imunite.
Nepodceňujte slnečný vitamín
Zdravie srdca závisí od mnohých faktorov – pohybu, stravy, stresu, dedičnosti. No jednou z najprehliadanejších súčastí prevencie je dostatočná hladina vitamínu D. Tento tichý regulátor pomáha udržiavať tlak pod kontrolou, podporuje správnu činnosť srdcového svalu a zároveň pôsobí protizápalovo. Zvlášť v zimnom období sa preto oplatí urobiť jednoduchý krok: dajte si skontrolovať hladinu „déčka“. Môže to byť dôležitejší krok k zdraviu vášho srdca, než si myslíte.
Zdroje:
- Wang, T. J., et al. (2008). Vitamin D deficiency and risk of cardiovascular disease. Circulation, 117(4), 503–511. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18180395/
- Vacek, J. L., et al. (2012). Vitamin D deficiency and supplementation and relation to cardiovascular health. American Journal of Cardiology, 109(3), 359–363. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23299053/
- Kunutsor, S. K., et al. (2014). Vitamin D and risk of future hypertension: meta-analysis of 283,537 participants. European Journal of Epidemiology, 29(11), 797–810. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25350782/
