OBEZITA A PREDSIEŇOVÉ FIBRILÁCIE

Dôkaz? Dôkaz!!!!

Videli ste  dokumentárny film Super Size Me? Bol to experiment, za ktorým nestáli výskumníci, ani  obrovský filmový štáb. Jednoducho, nezávislý americký filmár Morgan Spurlock sa rozhodol  sám na sebe demonštrovať, čo robí strava z fastfoodov s jej konzumentmi. Natočil preto dokument, v ktorom  30 dní chodil na tri jedlá denne, avšak  výhradne do najväčšieho reťazca s rýchlym občerstvením na svete. Prestal športovať, hýbať sa – denne urobil iba 5000 krokov ( tak, ako priemerní Američania). Výsledky šokovali všetkých, vrátane samotného autora.

Pre úplnosť treba dodať, že Morgan Spurlock sa pred experimentom podrobil kompletnému  internému vyšetreniu a jeho výsledky boli viac ako dobré. Mladý muž mal v absolútnom  poriadku všetky životne dôležité orgány, srdce a cievy nevynímajúc.

Už na piaty deň  však váha ukazovala Morganovi o 4,5 kg viac, ako pred začiatkom pokusu. Objavila sa u neho  depresia, letargia,  bolesti hlavy. Jeho vtedajšia priateľka  potvrdila aj  sexuálnu dysfunkciu. V priebehu  ďalších dní  ručička na váhe stúpla  o ďalších 3,5 kg viac a lekári prirovnali Morgana k človeku s vytvorenou závislosťou.

Po 21. dni lekári odporúčali ukončiť  experiment  – obávali sa totiž  hroziacich srdcovo – cievnych  problémov.  Morgan však pokračuje. Experiment dokončí. Po skončení pokusu sa váha zastavila na 95,5 kg – Morgan teda celkovo pribral 11 kg počas 30 dní! Podľa nutričnej špecialistky zjedol toľko nezdravých potravín, aké by mohol  človek zjesť najskôr za 8 rokov, než za 30 dní. 32 ročnému  Morganovi  Spurlockovi  na úkor tuku,  ubudla  svalová hmota. Jeho telesný tuk stúpol  z 11 na 18 percent  a  nahromadil  sa aj v pečeni. Pochopiteľne, stúpla mu aj hladina cholesterolu v krvi. Od začiatku experimentu   (od 1. februára do 2. marca 2003) – uplynulo iba 30 dní a podľa odborníkov   sa „pokusnému králikovi Morganovi  Spurlockovi“,  zdvojnásobila pravdepodobnosť na ochorenie srdca ,  šanca na infarkt a náchylnosť k vzniku koronárnej artérie.   Náprava škôd na zdraví trvala mladému mužovi takmer 14 mesiacov. Stačí takýto dôkaz na tvrdenie, že obezita, životospráva a pohyb sú alfou a omegou zdravého fungovania jedinca?

P.S. Nezávislý a ironizujúci film Super Size Me o prejedaní sa, obezite a stravovacej kultúre  radikálne zasahujúcej do zdravia ľudí, bol v roku 2004 nominovaný na Oskara.

A „nepresvedčení“ môžu čítať ďalej…

ZNÁMA NEZNÁMA OBEZITA

Svet je plný paradoxov. V rozvojových  krajinách hladuje viac ako  miliarda ľudí  – na celom svete trpí podvýživou 50 miliónov detí. To je desaťkrát toľko ako obyvateľov Slovenska. Každoročne na podvýživu zomrie približne 2 milióny detí.  Na druhej strane – podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie  v roku 2014   trpelo  viac  ako 1,9 miliardy dospelých osôb nadváhou a ďalších 600 miliónov obezitou. Od roku 1975 do roku 2014 sa prevalencia obezity celosvetovo viac ako  zdvojnásobila.

Obezita a nadhmotnosť sú globálnym problémom, preto sa  najmä v posledných rokoch  už objavuje pojem   globezita. Pričom obezita,   najmä  z medicínskeho pohľadu,  už dávno nie je „iba estetickým problémom“.

Obezita je  predovšetkým závažné progresívne chronické ochorenie, ktoré predstavuje obrovské nebezpečenstvo pre zdravie človeka. „Vďaka obezite“ je človek  v dvojnásobne vyššom riziku  vzniku kardio -cerebrovaskulárnych komplikácií (infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda), s 3- až 7-násobným zvýšením výskytu cukrovky 2. typu, 55% nárastom depresií a 5,5% zvýšením rozvoja nádorových ochorení. Obezita je chronické ochorenie významne skracujúce dĺžku života a toto ochorenie  je spojené so zvýšením celkovej úmrtnosti oproti osobám s normálnou hmotnosťou. Nadmerná telesná hmotnosť je druhou najčastejšou príčinou predčasného úmrtia obyvateľstva.

 

KTO JE OBÉZNY?

Obezita je definovaná ako zvýšený  obsah tuku v tele.  Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala hodnotu BMI medzi 18,5 až 24,9 ako úroveň predstavujúcu nízke riziko vzniku zdravotných rizík súvisiacich s nadmernou hmotnosťou. Hodnoty medzi 25,0 až 29,9 už predstavujú zvýšené riziko, 30,0 až 39,9 oblasť vysokého rizika a hodnotu nad 40, ktorá spadá do kategórie morbídna obezita, považuje WHO za veľmi vysoko rizikovú pre vznik sprievodných zdravotných rizík. Pri týchto hodnotách BMI zaznamenali až 12-násobne vyššiu úmrtnosť vo veku 25 až 34 rokov a 6-násobne vyššiu vo veku 35 až 44 rokov.

Obezita skracuje dĺžku života. Toto tvrdenie „nie je postavené na vode“, ale na relevantných  štúdiách. V roku 2004 bolo s nárastom BMI (body mass index – index telesnej hmotnosti) spojených takmer 2,8 milióna úmrtí, pri kombinácii nárastu BMI so zníženou fyzickou aktivitou sa počet úmrtí zvýšil

na 6 miliónov, čo prekonalo mortalitu spojenú s užívaním tabakových výrobkov a priblížilo  sa k mortalite na AHT (artériová  hypertenzia).

 

S obezitou súvisia významné priame a nepriame náklady, ktoré významnou mierou zaťažujú zdravotnícky a sociálny systém. Priame náklady na zdravotnú starostlivosť predstavujú preventívne, diagnostické a liečebné služby spojené

nadváhou a obezitou a jej pridruženými komorbiditami. V Európe tieto náklady na  obezitu tvoria 2 – 8 % rozpočtu na zdravotnú starostlivosť. Hoci nepriame náklady môžu byť pre spoločnosť podstatne vyššie, často ostávajú nepovšimnuté (strata na príjmoch v dôsledku zníženia produktivity, zníženia príležitostí a obmedzenej aktivity, choroby, absencie a predčasného úmrtia). Navyše, treba počítať  aj s vyššími nákladmi spojenými so zmenami infraštruktúry (napr. vystužené postele, špeciálne operačné stoly, zväčšené turnikety, úpravy bezpečnostných noriem pre prepravu, atď.).

 

Dôsledky obezity

Zdravotné dôsledky obezity – môžeme rozdeliť na dve základné skupiny: mechanické a metabolické (kardiometabolické) .

Mechanické komplikácie (priamy následok zvýšenej telesnej hmotnosti) sú spojené so zvýšenou záťažou pohybového aparátu (osteoartróza, osteoartridída), s hypoventilačným syndrómom, syndrómom spánkového apnoe, gastroezofageálnou refluxnou chorobou a čiastočne aj s hypertrofiou srdca (kombinovaný efekt v súčinnosti s frekventne prítomnou artériovou

hypertenziou). Na ústup mechanických komplikácií obezity sa vyžaduje výrazná redukcia hmotnosti.

Kardiometabolické komplikácie obezity obvykle združujeme pod pojmom metabolický  syndróm (MS), ktorý predstavuje zoskupenie rizikových faktorov vplývajúcich na rozvoj kardio- cerebrovaskulárnej morbidity a mortality a rozvoj DM 2. typu.

Tukové tkanivo (viscerálne) odborníci  už dlhšiu dobu nepovažujú len za pasívnu zásobáreň energie, ale za metabolicky aktívny orgán so sekréciou hormónov, cytokínov a rastových  faktorov nazývaných adipocytokíny (adipokíny), ktoré účinkujú autokrínne, parakrínne alebo endokrinne.

 

Rozloženie tuku v tele

Hodnoty BMI a obvodu pása  nie sú však  „výlučným všeliekom“  na zistenie „každej“ obezity“. Antropometrické merania sú pochopiteľne menej presné, hlavne BMI. Jestvujú totiž pacienti s normálnym BMI a dokonca i normálnym obvodom pása, ktorí majú vysoký obsah viscerálneho  tuku a teda vysoké riziko vzniku KV komplikácií. V USA sa odhaduje, že obezita u ľudí s normálnou hmotnosťou je prítomná asi u 30 miliónov obyvateľov. Napriek normálnym hodnotám BMI, obsah tuku v tele predstavuje u mužov  23 % a u žien 33%  a spôsobuje kardiometabolickú  dysreguláciu  a vysokú prevalenciu  metabolického syndrómu. Väčšina  postihnutých si pochopiteľne KV riziko vôbec neuvedomuje.

 

Nevýhodou BMI je, že nerozlišuje medzi hmotnosťou tuku a hmotnosťou svalov, či vody v organizme.  Napr. jednotlivci s nadpriemerne rozvinutou svalovou hmotou,  alebo jednotlivci s výraznými opuchmi môžu mať index telesnej hmotnosti viac ako 30, ale pritom  nemajú nadbytok telesného tuku .

 

BMI nevypovedá o distribúcii tuku v organizme. U obéznych jedincov s prebytočným tukom uloženým v oblasti trupu a brucha “v tvare jablka” je rozvoj zdravotných komplikácii nadváhy a obezity napr. metabolického syndrómu, inzulínovej rezistencie, poruchy glukózovej tolerancie, cukrovky II. typu a ischemickej choroby srdca pravdepodobnejší,  ako u tých, ktorí majú tuk uložený na bokoch/stehnách – “tvar hrušky”.

Vhodným ukazovateľom množstva vnútrobrušného tuku a celkového telesného tuku je samotný obvod pása, ktorý vykazuje tesnú koreláciu s BMI a WHR.

Na identifikáciu osôb s kumuláciou tzv. viscerálneho tuku v oblasti brucha slúži pomer obvodu pása a obvodu bokov (WHR = waist/hip ratio, pomer obvodu pása a obvodu bokov ). Pás sa meria v najužšej časti, boky v najširšej časti.

Isté je, že ak by aj človeku  veľké brucho nikdy neprekážalo, na zdraví sa  jeho objem  jednoducho prejaví. Práve to WHR index počíta.  WHR = obvod pásu delený obvodom bokov. Za vysokú sa považuje hodnota WHR u mužov 0,95 , u žien  0,85 .

 

Existuje však aj jednoduchá pomôcka ako sa bez merania a výpočtu, dá odhadnúť zdravotné riziko obezity.  Širšie boky, než pás znamenajú  dobrý výsledok. Rovnaké boky ako pás – je  už varovný signál. Ešte síce nemusí ísť o obezitu, ale už  je to  náznak, že tuk sa začína ukladať vo vnútrobrušnej oblasti tela. Ak je pás širší, než boky, je zle. S najväčšou pravdepodobnosťou  už ide o obezitu, ktorá predstavuje aj  závažné zdravotné riziko. Zjednodušene povedané: Čím väčšie brucho, tým väčšie riziko kardiovaskulárnych chorôb.

Prečo „tučnieme…?“

Tých  „obezitogénnych“ faktorov, ktoré sa podieľajú  na náraste hmotnosti je nepreberné množstvo.  Patrí medzi ne menej fyzickej práce, menej aktívneho športu a pešej chôdze, čo súvisí aj s presunom populácie z vidieka do miest, nárastom automobilovej dopravy, automatizáciou domácností a pasívnym trávením voľného času.  Z prieskumov vyplýva, že len 30 % populácie  má dostatočnú pohybovú aktivitu. Viac ako 5 miliónov ľudí vo svete ročne zomiera práve v dôsledku „inaktivity“. A ešte jeden zaujímavý poznatok výskumov podporujúci pohybové aktivity:  telesne  zdatní jedinci s nadváhou, dokonca aj s obezitou – majú podobné riziko mortality, ako zdatní jedinci s normálnou hmotnosťou!  Skrátka, aj v tomto prípade platí slogan: Pohyb je život. Ďalšou príčinou  obezity je nadmerná spotreba vysoko energetických potravín s vyšším obsahom tukov a cukrov. Podľa odborníkov veta typu: „Ja priberiem aj z vody!“ – neobstojí. Príjem kalórií jednoducho treba prispôsobiť výdaju. Na druhej strane  -v súvislosti s priberaním, posledné slovo  nepovedala ešte ani genetika.

 

Šetriaci gén

Vedci skúmajú aj  hypotézu tzv. šetriaceho, alebo ak chcete – úsporného  génu.  Niekedy sa nazýva aj anglickým výrazom „thrifty“. Je súčasťou genetickej výbavy takmer každého z nás. Naši predkovia museli prispôsobiť svoju genetickú výbavu obdobiam dlhých hladomorov a krátkych období hojnosti. Komu sa to nepodarilo, vyhladovaný zomrel. Ak má naše telo nedostatok potravy, teda napríklad pri chudnutí, tento šetriaci gén sa aktivuje a naše telo zníži rýchlosť spaľovania, a teda aj chudnutia. Ak drasticky obmedzíme príjem potravy a nutných živín, napríklad pri nevhodne zostavenom diétnom režime, dostávame sa do zložitej situácie. Veľmi pomaly, no o to namáhavejšie totiž chudneme, ale priberáme okamžite potom, len čo sa opäť začneme normálne stravovať, a to i napriek tomu, že môžeme jesť menej ako predtým.

Zo  štúdií  síce  vyplýva, že gény  tiež  zohrávajú určitú úlohu pri obezite ľudí, ale len asi v 5%. Gény však môžu spolu s prostredím a životným štýlom človeka pôsobiť, ako veľmi nebezpečná kombinácia,   niekedy až s tragickými následkami. Gény samotné nedokážu spôsobiť nadváhu, alebo obezitu u človeka, ktorý skombinuje dobrú životosprávu a dostatočný pohyb.

 

S obezitou sú často spojené sociálne a aj psychologické problémy. Do popredia vystupujú predsudky voči obéznym, ktorí sú nimi často stigmatizovaní. Depresie a nízke sebavedomie môžu ovplyvniť kvalitu života človeka, jeho duševné zdravie, dosiahnutie vzdelania, ako aj vyhliadky na získanie zamestnania. S obezitou súvisia významné priame a nepriame náklady, ktoré významnou mierou zaťažujú zdravotnícky a sociálny systém.

 

Slovenská obezita…

Situácia na Slovensku je podobne ako v ostatných častiach Európy a sveta je podľa slov MUDr. Ľubomíry Fábryovej, PhD., predsedníčky  Obezitologickej sekcie SDS,  alarmujúca. „Viac ako 60 %  slovenskej dospelej populácie v produktívnom veku má nadhmotnosť  alebo obezitu. 25 % dospelých mužov a žien spĺňa kritériá pre obezitu a asi 1 % slovenskej dospelej populácie patrí do kategórie ťažkej obezity. Narastá obezita v detskom a adolescentnom veku“. Povedané ešte lapidárnejšie: Na Slovensku je obézny alebo trpí nadváhou, každý štvrtý človek a nech to znie akokoľvek  neuveriteľne – optimálnu hmotnosť má u nás  iba 38 % populácie. Z tohto  pohľadu ide  teda o veľmi závažný zdravotný problém našej spoločnosti.

 

„Všetko je v hlave „– veta, ktorou pokojne možno  začať „bojovať“ s nadváhou. Povedané inakšie – ak sa rozhodnete niečo urobiť v prospech svojho zdravia – začnite presvedčením, že tukové vankúšiky a „pneumatiky“ okolo pása, nechcete zlikvidovať pre nové plavky, ale len a len kvôli sebe…

 

Cestou k prevencii  odstráneniu obezity je dlhodobá, doživotná správna výživa.  Pomer cukrov, tukov a bielkovín musí byť v strave vyvážený. Ideálne je prijať 50 % zložitých sacharidov, 30 % tukov a 20 % bielkovín. Dostatočný a pravidelný príjem tekutín, napríklad nízko- mineralizovaných vôd, preukázateľne podporuje látkovú výmenu a zvyšuje energetický výdaj organizmu až o 30 percent. Nedostatočný príjem tekutín môže naopak viesť až k prejedaniu. Sladené nápoje treba podľa odborníkov z pitného režimu úplne vylúčiť. Pravidelné pitie sladených nápojov 1,6-násobne zvyšuje riziko nadváhy a obezity. Pol litra denne môže znamenať 12 kíl navyše za jediný rok.

Zdravým životným štýlom, správnou výživou  a dostatočným pohybom sa dá výrazne predchádzať obezite, rozvoju pridružených ochorení spojených s metabolickým syndrómom a tým aj  rozvoju chronického ochorenia obličiek. Zníženie hmotnosti a množstva viscerálneho telesného tuku môže zvrátiť alebo aspoň  zmierniť  poškodzovanie  kardivaskulárneho systému   vedúceho k aj k fibrilácií predsiení, ktorá v prípade vytvorenia trombu môže spôsobiť cievnu mozgovú príhodu s fatálnymi následkami.

SRDCE V SÚBOJI S OBEZITOU…

Obezita je chronické progresívne ochorenie, pri ktorom  platí jednoduchá rovnica: nepomer   medzi príjmom a výdajom kalórií. Akumulácia tuku vedie k štrukturálnym a funkčným zmenám, ktoré kulminujú mnohopočetnými orgánovo-špecifickými patologickými komplikáciami. Tie po čase  významne ovplyvňujú nielen  morbiditu,  ale  aj kvalitu a dĺžku života obézneho človeka. Obezita  zvyšuje riziko rozvoja chronických ochorení. Je zodpovedná za 60 % zvýšenie rizika rozvoja diabetes mellitus 2. typu, za 20 % zvýšenie rizika rozvoja artériovej hypertenzie a ischemickej choroby srdca (ICHS), za 10 až 30 % nárast rakovinových ochorení….

Čo je však alarmujúce – práve obezita je jedným z najzávažnejších rizikových faktorov pre vznik kardiovaskulárnych  chorôb.

Nadváha zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb o 34 percent. Obezita o neuveriteľných 104 percent!

 

Obezita je v prvom rade zodpovedná za vznik rizikových faktorov, ktoré vedú ku vzniku kardiovaskulárnych ochorení.

 

  • o Skupinu rizikových faktorov, zodpovedných za vznik srdcového zlyhania (aj iných vážnych ochorení), nazývame metabolický syndróm.

 

  • o Diagnóza metabolický syndróm sa vzťahuje na človeka, ktorý má aspoň 3 z piatich rizikových faktorov: obvod pása u žien vyšší ako 80, u mužov väčší ako 94 centimetrov, vysoká hladina triglyceridov v krvi,  nízka hladina HDL (dobrého) cholesterolu, vysoký krvný tlak, vyššia hladina cukru v krvi.

 

Metabolickým syndrómom, resp. niektorou  z jeho zložiek, ochorie počas života  viac ako 70 % populácie.  V dlhodobých  štúdiách  vyšiel presvedčivý vzťah medzi vzostupom  hmotnosti v dospelosti a výskytom ischemickej  choroby srdca  (ICHS). Len na ilustráciu:  riziko ICHS pri vzostupe  hmotnosti o 20 kg stúpa  až 6 krát.

 

SRDCE – výkonné, ale zraniteľné

 

Ľudské srdce je obdivuhodne skoordinovaný systém svalov a elektrických impulzov. Má štyri komory. Dve horné sú predsiene. Do pravej predsiene prúdi krv z celého tela. Do ľavej predsiene prichádza krv z pľúc. Komory sú hlavnými pumpami srdca. Nachádzajú sa pod predsieňami. Pravá komora vytláča krv do pľúc, kde sa okysličí. Ľavá komorová pumpa vytlačí okysličenú krv do celého tela. Takto to funguje v prípade zdravého srdca. Obezita a nadváha ho však dokážu „spoľahlivo doviesť, až k jeho zlyhaniu…“ Kilá navyše  dokážu „dômyselný srdcový orchester“  rozladiť  tak, že  srdce prestáva biť normálnym rytmom a vznikajú arytmie. Všetky poruchy srdcového rytmu majú spoločného menovateľa – abnormálnu elektrickú aktivitu v srdci. Nositelia  arytmie často o svojom zdravotnom probléme ani len netušia.  Ignorujú, alebo  podceňujú prvé príznaky a výsledkom nie raz býva náhle a takzvané nečakané úmrtie, napríklad mladého  muža na futbalovom ihrisku…

 

Srdcový rytmus  a arytmie

Činnosť srdca je pravidelná vtedy, keď  sa frekvencia srdca  pohybuje od 60 do 90 pulzov (tepov) za minútu – ide o tzv. sínusový rytmus. O arytmia srdca hovoríme teda vtedy, keď dochádza k poruchám pravidelnosti alebo rýchlosti rytmu srdca. Arytmia srdca nemusí spôsobovať nejaké mimoriadne problémy, alebo ohrozenie života, vtedy sa hovorí o benígnej arytmii. Niektoré druhy arytmií sú však pre život veľmi nebezpečné, hovorí sa o malígnej arytmii. Tá môže zapríčiniť náhle zlyhanie srdcovej činnosti, ktoré môže skončiť aj smrťou človeka.

 

Z pohľadu frekvencie delíme arytmie na bradykardie (pomalá frekvencia), tachykardie (pravidelná rýchla frekvencia) a fibrilácie (nepravidelná a veľmi rýchla frekvencia).

 

Arytmie sú všetky poruchy srdcového rytmu, ktoré spôsobuje abnormálna elektrická aktivita v srdci. Vznikajú v momente, keď sa elektrický signál začne šíriť z iného miesta v srdci, prípadne začne prechádzať srdcom po iných nežiaducich vodivých dráhach. Vtedy sa stráca synchrónia srdcových sťahov a pacient môže pociťovať symptómy, ktoré sa líšia v závislosti od typu arytmie. Porucha rytmu srdca sa vyskytne, keď elektrický systém srdca nefunguje správne. Pokiaľ arytmia pretrváva môže znemožniť srdcu pumpovať dostatok krvi do tela.

 

Najčastejšie sa vyskytujúcou arytmiou je tzv. fibrilácia  predsiení. Na Slovensku týmto ochorením trpí približne 60 000 ľudí.

 

Pri tejto poruche srdcového rytmu  srdcové predsiene prestanú biť pravidelne a koordinovane. Odborníci vysvetľujú arytmiu ako dôsledok chaotického krúženia elektrických vzruchov v oboch srdcových predsieňach po okruhoch, ktoré sa menia. Sťahy predsiení teda neriadia impulzy zo sínusového uzla, odkiaľ sa šíria normálne, ale v srdcovej predsieni vzniká chaotická, abnormálna elektrická aktivita, ktorá sa šíri z iných častí predsiení.

 

Fibrilácia predsiení je závažným ochorením, výkonnosť srdca klesá o 20 až 30 % a v predsieňach často vznikajú tromby, ktoré môžu embolizovať do organizmu a spôsobiť napríklad cievnu mozgovú príhodu. Aj preto je vhodné pri akomkoľvek príznaku, nasvedčujúcom, že by mohlo ísť o poruchu srdcového rytmu, okamžite absolvovať odborné vyšetrenie.

 

Viaceré  celosvetové  štúdie,  zahŕňajúce od niekoľko tisíc  až po viac ako 200 000 pacientov,  však  preukázali nespochybniteľné prepojenie  aj  medzi obezitou a fibriláciou predsiení.  S nárastom BMI proporcionálne stúpa riziko fibrilácie predsiení (AFib)

FIBRILÁCIA NIE JE  „O ZAMILOVANOSTI“

Ak má človek zdravé pľúca, ani si neuvedomuje, že vôbec dýcha. Neskúmame koľkokrát sa povedzme nadýchneme za minútu a nezaujíma nás,  či aj vydýchneme. Bez pľúc by sme  nemohli existovať a rovnako  nemôžeme žiť bez  neprestajne  tlčúceho srdca.  Rytmus srdca si však tiež neuvedomujeme. Možno iba vtedy,  keď sa nám srdce prudšie rozbúcha po športovom výkone, alebo v stave  najvyššej zamilovanosti. Iné to ale je v prípade ochorenia zvaného fibrilácia predsiení.  Vtedy už nejde o –  dalo by sa povedať  –   prirodzenú  zmenu rytmu. Vtedy často už ide o život, alebo prinajlepšom o jeho kvalitu….

 

Fibrilácia predsiení

 

Fibrilácia predsiení  súvisí s mnohými civilizačnými ochoreniami  a dostala aj prívlastok epidémia  21. storočia . Napriek tomu, že je to epidéma 21. storočia, je to arytmia, ktorá je známa už relatívne dávno. Prvý dôsledný popis FP sa datuje do roku 1827, keď. Dr. Adams v tom čase popísal nepravidelnú činnosť srdca pri mitrálnej stenóze, čiže pri chlopňovej chybe.  Na EKG sa prvýkrát arytmiu podarilo zachytiť v roku 1909 (Lewis).

 

Fibrilácia predsiení  je najčastejšou srdcovou arytmiou, pri ktorej normálny sínusový srdcový rytmus „nahrádza“ nepravidelné chvenie srdcových predsiení s frekvenciou až okolo 300/minútu. Nie každý elektrický impulz sa prenesie z predsiení na komory, a preto výsledný pulz môže kolísať od nízkej až po vysokú frekvenciu.  Táto nepravidelná akcia srdca vedie k závažným dôsledkom v celkovom stave pacienta. Dochádza nielen k nepravidelnému tepu, ale aj k zhoršenému zásobeniu periférie a dochádza aj k iným, zložitým javom. Jedným z nich je napríklad zvýšená tvorba krvných zrazenín, ktoré môžu pacienta s  fibriláciou predsiení  ohroziť na živote. Nevalvulárna FP je spojená s 5-násobne vyšším rizikom cievnej mozgovej príhody, 3-násobne vyšším rizikom vzniku srdcového zlyhávania, s vyššou mortalitou pacientov a s vyšším počtom hospitalizácií pacientov.

 

Zrýchlená a nepravidelná srdcová akcia vedie k zhoršeniu krvného zásobovania jednotlivých orgánov.

Rizikové faktory, alebo spúšťače fibrilácie predsiení…

Spúšťačom  fibrilácie predsiení, ktorá je  najčastejšou   arytmiou  je  viacero ochorení,  ktoré môžu túto arytmiu vyvolať. Môžu to byť jednak ochorenie srdca, ale môžu to byť aj ochorenia iných orgánov. Z ochorení srdca je najčastejšou vyvolávajúcou príčinou dlho liečená,  alebo nesprávne liečená artériová hypertenzia – vysoký tlak krvi, chlopňové chyby srdca, ďalej to môžu byť zápalové ochorenia srdca – perimyokarditídy, môžu to byť stavy po infarkte myokardu, koronárna choroba srdca , vrodené vývojové chyby srdca atď..

Z mimokardiálnych ochorení sú to aj metabolické príčiny,  napríklad veľmi rozšírený diabetes mellitus, ďalej je to nadmerná funkcia štítnej žľazy, ochorenia pľúc, obezita, fajčenie  a už toľko spomínaná nadváha a obezita. V rámci  nesprávnej  životosprávy, môže byť príčinou vzniku tejto arytmie  aj  excesívny príjem alkoholu. Ide o tzv. „holiday heart syndrome“ – typický víkendový typ arytmie, keď najmä u mladých ľudí v dôsledku veľkej konzumácie alkoholu dochádza k čiastočnému vzniku tejto arytmie, a tí potom skončia na „pohotovosti“.

Taktiež  príčinou   môžu byť aj stavy po operácii srdca, ale FP môže vzniknúť i po nekardiochirurgických operáciách.

 

Ako to funguje, keď „to nefunguje…“

Úmerne stúpajúcemu  údaju  BMI,  stúpa riziko takého závažného ochorenia, akým je fibrilácia predsiení.  Obezita  totiž  vedie k  zhoršeniu diastolickej funkcie ľavej komory, to znamená, že  steny ľavej komory sa stávajú menej poddajnými. Na lepšie vysvetlenie menej poddajné steny ľavej komory  predstavujú niečo ako prekážku  pritekajúcej krvi z ľavej predsiene. To vedie k zvýšeniu napätia stien ľavej predsiene (ĽP). Steny ĽP sú tenké a toto napätie môže viesť k dilatácii ĽP, k zmnoženiu fibrotických (väzivových  vláken), čo v konečnom dôsledku predstavuje prekážku v normálnom šírení  elektrických  vzruchov a môže viesť ku vzniku  AFib. Pre lepšiu predstavu, ak sa niekto poreže na koži, rana sa síce  zahojí, ale  jazva zostáva. Takéto mikro- jazvy sa tvoria aj v predsieni  a ak je ich veľa, tak  predstavujú prekážku v šírení vzruchov. Pri  poruche srdcového rytmu, teda  srdcové predsiene prestanú biť pravidelne a koordinovane. Odborníci vysvetľujú arytmiu ako dôsledok chaotického krúženia elektrických vzruchov v oboch srdcových predsieňach po okruhoch, ktoré sa menia. Sťahy predsiení teda neriadia impulzy zo sínusového uzla, odkiaľ sa šíria normálne, ale v srdcovej predsieni vzniká chaotická, abnormálna elektrická aktivita, ktorá sa šíri z iných častí predsiení.

Zároveň u obéznych ľudí sa  nachádza viac tuku v životne dôležitých orgánoch, napríklad aj v pečeni, či v obličkách, ale  obézny človek  má tukové bunky  aj v perikarde (osrdcovníku). Tento tuk má parakrinný efekt, čo sa prejavuje aktiváciou zápalových mediátorov.  Tento tuk zároveň môže prerastať do steny srdca a tým predstavuje ďalšiu prekážku v šírení vzruchu.

 

Obezita nesie so sebou aj vyšší výskyt choroby vysokého tlaku

u týchto jedincov sa častejšie stretávame so syndrómom tzv. spánkového apnoe  (v noci chrápu, prípadne na krátku dobu prestanú dýchať)

Obézni jedinci žijú  väčšinou menej aktívnym životom (myslí sa fyzický pohyb)

Častejší je výskyt cukrovky, vyššia hladina cholesterolu

Redukcia hmotnosti ako aj liečba vysokého tlaku dokázateľne vedú k zníženiu recidív fibrilácie predsiení.

 

Prejavy predsieňovej fibrilácie

Počas predsieňovej fibrilácie  predsiene bijú príliš rýchlo a neúčinne (bez efektívnej kontrakcie), takže krv v tejto časti srdca prúdi pomalšie a má tendenciu zrážať sa. Ak sa krvná zrazenina z predsiene odtrhne, putuje do krvného riečiska, z ktorého sa môže dostať buď do mozgu – vzniká mozgová porážka rôznej intenzity v závislosti od veľkosti krvnej zrazeniny, alebo napr. do ruky alebo nohy (končatiny ostanú biele, studené, bez krvi, nutné odstrániť operačne), kde je prognóza pacienta podstatne lepšia. Riziko takýchto komplikácií   významne stúpa  s vekom človeka.

U mnohých ľudí je žiaľ prvým príznakom mozgová porážka. Títo predsieňovú fibriláciu vôbec nevnímajú. Až v 70. % pacienti o fibrilácii nevedia a ochorenie sa zistí náhodne pri vyšetrení na inú diagnózu, alebo fibriláciu predsiení zistí u pacienta lekár pri preventívnej prehliadke.  Sú však aj  pacienti, ktorí   zaznamenajú nepravidelnosť  srdcového rytmu okamžite. Prejavy popisujú ako  nepríjemné  búšenie srdca, ako „poskakovanie“ srdca v hrudi. sťažujú sa na  zvýšenú únavnosť, pocit  nedostatku vzduchu, závraty. Niektorí ľudia môžu mať aj závraty, bolesti v hrudníku alebo dýchavicu, najmä, ak je frekvencia  komôr veľmi rýchla.

Koho a kedy môže  fibrilácia predsiení postihnúť…

Fibrilácia predsiení postihuje široké spektrum pacientov. V minulosti sa o tomto ochorení hovorilo ako o arytmii starých otcov, pretože sa vyskytovala  vo vyšších  vekových dekádach a najmä u mužov. Aktuálne údaje sú však alarmujúce. Ukázali, že predsieňové fibrilácie sa posúvajú do nižších dekád. Odhaduje sa, že  až 25 %   ľudí vo vekovej kategórii už od štvrtého decénia môže v priebehu ďalšieho života – ak už nemá – bude mať fibriláciu predsiení. Posledné štatistické údaje ukázali, že  až niekoľko – násobný  výskyt chorých s FP je jednou z najzávažnejších epidémií  v kardiovaskulárnej medicíne.

Fibrilácia predsiení je epidémiou 21. storočia a je známe, že vo všeobecnosti sa vyskytuje v celkovej populácii u 1,5 až 2 %, v nižších vekových kategóriách (do 40 – 50 rokov) je výskyt FP menej ako 0,5 percenta avšak vo veku 70 – 80 rokov je vznik FP zhruba u 9 – 10 % populácie. FP sa rozvinie približne u jedného zo štyroch ľudí vo veku 55 rokov (24 % mužov a 22 % žien). Posledné demografické údaje hovoria, že v Európe trpí FP zhruba 6-miliónov ľudí, na Slovensku predpokladáme, že je to  približne 60-tisíc pacientov.

Prečo? Čo je dôvodom  FP…?

Pod  jednu  z najčastejších porúch srdcového rytmu – fibrilácii  predsiení sa podpisuje viacero faktorov. Podiel na nich má nesporne aj genetická predispozícia, ale aj niektoré  pridružené  srdcovo-cievne ochorenia. Je to napríklad neliečená  hypertenzia (vysoký krvný tlak), výskyt srdcového zlyhávania, poruchy chlopní,  ich zúženie, alebo nedomykavosť, ktoré  zhoršujú nález na samotnom srdci a taktiež vytvárajú „podhubie“ na vznik fibrilácie predsiení. Z nekardiologických ochorení, ktoré bývajú spúšťačom fibrilácie predsiení je to napríklad ochorenie štítnej žľazy. Jej zvýšená funkcia  sa môže premietnuť aj do fibrilácie, môžu to však byť aj  rôzne pľúcne ochorenia, ale i menej známa obštrukčná spánková apnoe (vynechanie dýchania na viac ako 10 sekúnd) – môže dôjsť k bradykardii alebo fibrilácii predsien,  no a samozrejme  varovným výkričníkom, ktorý  zohráva jednu z prvoradých príčin fibrilácie predsiení je obezita a nadváha.  Isteže, sú  aj pacienti, ktorých FP postihuje ako samostatná chorobná jednotka.

Môže ovplyvniť  vznik ochorenia samotný pacient?

Odpoveď lekárov je jednoznačná. Áno, môže. Veľký podiel  na  vznik a rozvoj tejto arytmie má totiž nadváha a obezita. Presvedčivo to dokázali viaceré štúdie a zmena životného štýlu môže teda radikálne ovplyvniť aj toto – do veľkej  miery -civilizačné ochorenie.

 

Predchádzať vzniku fibrilácie predsiení sa dá racionálnou stravou, dodržiavaním optimálnej telesnej hmotnosti, nefajčením, pravidelnou fyzickou aktivitou, udržiavaním normálnej hladiny cholesterolu a pravidelnými kontrolami krvného tlaku.


Základ  liečby –  správna diagnóza

 

Základom liečby  fibrilácie predsiení  je správne stanovenie diagnózy. V prípade, že lekár má k dispozícii  diagnostiku na 12-zvodovom EKG, diagnóza je jasná. Sú však aj také atypické prípady, keď na základnom EKG, ktoré pacientovi natočia v ambulancii, sa FP nemusí vyskytovať. Treba si uvedomiť, že EKG  natočené  v ambulancii, je taká jednorazová „momentka“ toho, čo sa v srdci práve odohráva. Niekedy je na zachytenie arytmie potrebné dlhšie monitorovanie. Slúži k tomu napríklad 24-hodinový, 48-hodinový alebo 7-dňový EKG Holter, teda trvalý záznam, ktorý pacient nosí na sebe, alebo pacienti dostávajú tzv. dlhodobé EKG záznamníky.

 

Možnosti  liečby

 

Základným pilierom liečby je podľa  odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti zo septembra roku 2012, je stanovenie  rizika tromboembolizmu, teda  rizika vzniku tromboembolickej príhody (napríklad cievna mozgová príhoda, infarkt myokardu) v dôsledku FP, a na základe stanovenia tohto rizika pacientovi odporučiť adekvátnu antitrombotickú liečbu (antikoagulačnú, alebo iná anitrombotickú liečba).

Keďže  FP je skutočne ochorenie, ktoré postihuje obrovský počet pacientov, majú  odborníci  k dispozícii  aj  veľké množstvo výskumov a štúdií sledovaných pacientov trpiacich  FP. Pochopiteľne,  existujú  aj  výsledky nových liečebných postupov, ktoré boli získané v priebehu posledných rokov, a lekári  ich môžu  využiť aj pri liečbe   našich  pacientov.

 

Stanovenie rizika tromboembolizmu

 

Treba povedať, že pri FP nejde len o to, že dochádza k „nepravidelnej činnosti srdca“ s rôznymi hemodynamickými dôsledkami, ale prítomný je protrombogénny stav. Znamená to, že v dôsledku nepravidelnej činnosti srdcových predsiení prichádza  veľmi často k vzniku zrazenín, ktoré sa najčastejšie ukladajú v ľavej predsieni, špeciálne v jednej jej časti – ušku ľavej predsiene. Tieto zrazeniny sa môžu uvoľniť a putovať do krvného obehu, a tak napríklad do mozgu, kde môžu spôsobiť cievnu mozgovú príhodu, ľudovo povedané porážku. Môžu sa dostať do dolných končatín, kde môžu spôsobiť akútny tepenný uzáver cievy dolnej končatiny, môžu ísť do oka, do obličiek atď. a spôsobiť infarkty na daných miestach. Základom liečby je preto dôsledná antikoagulačná liečba, ktorá vedie k zrieďovaniu krvi. Doposiaľ, posledných 60 rokov, sme mali v liečbe molekulu, ktorá bola veľmi účinná – resp. jediná účinná, bola to liečba warfarínom.

Výsledky randomizovaných štúdií, ukázali, že  liečba warfarinom vs. placebom, viedla k 67-percentnej redukcii rizika ichemických mozgových príhod u pacientov s FP. Liečba warfarínom je síce  účinná, ale  má aj isté  úskalia a limitácie (nutnosť pravidelných odberov krvi, úprava dávkovania, dlhý nástup účinku, úzke terapeutické okno…). Výhodou je, že v súčasnosti  môžu kardiológovia   pacientom   ponúknuť novšie molekuly, už v tabletkovej forme, ktoré majú podstatne jednoduchšie dávkovanie ako warfarín, nemajú interakcie s takým množstvom liekov, látok a potravín, ako mal warfarín a liečba je pre pacienta i lekára omnoho bezpečnejšia.

 

Vznik krvných zrazenín – neohrozuje všetkých rovnako

Z hľadiska vzniku krvných zrazenín nemá každý z nás rovnaké riziko, sú na to určité skórovacie systémy, ktoré odzrkadľujú celkový status pacienta. V súčasnosti máme tzv. CHA2DS2-VASc skóre. Je to skóre, ktoré ohodnotí u pacienta prítomnosť určitých ochorení. Je to prítomnosť srdcového zlyhávanie, artériová hypertenzia, vek pacienta, ktorý zohľadňuje vek 65 –  75 rokov a viac, ďalej je to prítomnosť diabetes mellitus – cukrovky, predchádzajúca mozgová príhoda, prítomnosť vaskulárneho poškodenia a prítomnosť ženského pohlavia. (rizikom  tromboembolizmu. sú totiž  ženy ohrozené viac, ako  ako muži)  Na základe takéhoto skórovacieho systému sa  ošetrujúci lekár, rozhoduje,  či pacientovi bude  podávať antikoagulačnú alebo antiagregačnú liečbu,  dokonca, či ho môže ponechať  bez liečby.

 

Antiarytmiká

Manažment pacientov s FP je zameraný na redukciu symptómov pacienta a na prevenciu závažných pridružených komplikácií. Existujú  dve základné stratégie liečby:

–           stratégia  kontroly rytmu a teda návrat späť do sinusového rytmu

–           stratégia kontroly frekvencie, kedy sa kontroluje  rýchlosť komorovej odpovede pri FP.

 

Lekári majú  k dispozícii lieky, ktoré ovplyvňujú arytmiu v závislosti  od miesta  jej  pôsobenia, zasahujú v rôznych fázach elektrickej činnosti srdca a vedú k tomu, že arytmia sa dostáva pod kontrolu.

Z hľadiska fibrilácie predsiení  sú však aj  pacienti,  ktorí majú FP iba niekedy, ide o tzv. paroxyzmálnu FP, trvá menej ako 48 hodín. Perzistentná FP je  taká, ktorá trvá dlhšie ako 7 dní, alebo vyžaduje kardioverziu. V prípade, že trvá dlhšie ako rok, ide o dlhodobo perzistentnú  arytmiu – snaha lekárov je najmä udržať ju pod kontrolou.

Typ antiarytmika závisí od základného štrukturálneho poškodenia srdca a od toho, v akom celkovom stave je srdce a takisto aj od pridružených ochorení. Na to sú presné odporúčania, presné schematické údaje, ktorý liek, kedy a ktorému pacientovi možno podať. Samozrejme, lekár má  možnosť voľby – možnosť výmeny lieku, pretože liečba arytmie musí byť taká, aby bola pre pacienta nielen účinná, ale aj jednak bezpečná.

Takisto je dôležitá tzv. „upstream liečba“ – liečba proti prúdu. Je to liečba, ktorá prebieha súčasne s vyššie uvedenou liečbou, a zabraňuje štrukturálnej remodelácii  predsiení srdca, ktorá môže byť vyvolaná zápalom a fibrózou a môže byť účinná v udržiavaní sinusového rytmu.

 

Ďalšie možnosti liečby

V súčasnosti existuje  aj ďalší  typ liečby – nie pomocou liekov. Ide o intervenčnú liečbu, deje sa v špecializovaných centrách, takisto aj na Slovensku je niekoľko centier. Je to liečba rádiofrekvenčnou abláciou – izoláciou pľúcnych žíl. Indikácia tejto liečby je taktiež presne uvedená v Odporúčaniach pre manažment pacientov s FP. Táto liečba nie je určená pre každého pacienta s takouto arytmiou, indikovaná je iba u vysoko symptomatických pacientov. Aby pacient mohol takúto liečbu podstúpiť, musí byť dôsledne vyšetrený, musí mať srdce celkovo v dobrom stave, a musí spĺňať ďalšie kritériá, ktoré v priebehu vyšetrovania  lekári odporučia.

Liečba  izolácie pľúcnych žíl – je to liečba, ktorá prebieha v ľavej predsieni srdca –  lekár sa  dostáva  do srdca z oblasti pravej slabiny, a takisto aj cez centrálne žily, a v oblasti ľavej predsiene, kde sú miesta vzniku arytmie, sa aplikuje rádiofrekvenčná energia, alebo ďalšou metódou je kryoablácia, aby sa odstránili ložiská, kde vzniká arytmia. Najčastejšie je to v mieste vyústenia pľúcnych žíl do oblasti ľavej predsiene, práve toto sú miesta, kde sa zasahuje. Celá procedúra trvá 2 – 6 hodín.

V prípade, že pacient má FP, ktorá nereaguje na liečbu, a má zodpovedajúce parametre,  realizuje sa u neho liečba  pomocou elektrickej kardioverzie. To je   výkon, ktorý prebieha v celkovej anestéze, aplikuje sa synchronický bifázický výboj, ktorý vedie k navodeniu sínusového rytmu.

Jednou z možností liečby je i chirurgická liečba FP u pacientov ktorý podstupujú kardiochirurgický výkon, napríklad z indikácie chlopňovej chyby. Je to tzv. MAZE procedúra (z anglického maze = bludisko), keď sa špeciálnym systémom malých incízií v predsieni zabraňuje progresii FP.

 

Posledná možnosť – kardiostimulátor a ablácia

V prípade, že pacient má FP a nedá sa mu pomôcť žiadnymi liekmi, nie je indikovaný ani na intervenčné liečenie, pretože nespĺňa indikačné kritériá na izoláciu pľúcnych žíl, dochádza k poslednej možnosti liečby – k implantácii kardiostimulátora. Pri implantovanom kardiostimulátore  sa môžu  pacientovi podávať omnoho odvážnejšie lieky bez rizika hrozby, že dochádza, dajme tomu, k nadmernému spomaleniu srdcovej frekvencie.

A ak sa fibrilácia ani pomocou liekov, ani pomocou kardiostimulátora nedarí dostať pod kontrolu, tak pacient skončí pri zaimplantovanom kardiostimulátore tým, že podstupuje  abláciu atrioventrikulárneho uzla – katetrizačné prerušenie vedenia medzi predsieňami a komorami. Pacient sa stáva temer trvale závislým od kardiostimulátora, ale nemá ťažkosti, ktoré vznikajú práve v dôsledku arytmie.

Liečba fibrilácie predsiení v kocke:

  • Prvým krokom je úprava životosprávy pacienta- racionálna životospráva.
  • Ak je u pacienta zistená FP, začína sa  samozrejme, od najjednoduchšej a najdostupnejšej liečby – pomocou liekov.
  • Ak je pacient vysoko symptomatický a nemá závažnejšie štrukturálne ochorenie srdca, zvažuje sa  ako potenciálny  kandidát na katetrizačnú liečbu FP – izoláciu pľúcnych žíl.
  • V prípade, že sa u pacienta vyskytujú nejaké ďalšie sprievodné poruchy rytmu, napríklad pri liečbe antiarytmikami, dochádza k nadmernému spomaleniu tepovej frekvencie, alebo sa nedarí dostať arytmiu pod kontrolu, terminálne riešenie pre takého pacienta je implantácia kardiostimulátora s nastavením rôznych kardiostimulačných režimov.
  • V prípade, že pacient má antiarytmiká a súčasne implantovaný kardiostimulátor
  • hybridná liečba FP a napriek tomu sa nedarí dostať arytmiu pod kontrolu, arytmia stále bičuje srdce a vedie k závažnému poklesu funkcie srdca, vtedy je u tohto pacienta indikovaná ablácia atrioventrikulárneho uzla.

 

Aj disciplína pacienta je dôležitá

Pri liečbe arytmie a prognóze pacienta s arytmiou je veľmi veľa faktorov, ktoré môžu ovplyvniť všetky tieto veci. Limitácia súčasnej liečby FP je jednak zo strany pacienta – pacienti nie vždy užívajú lieky pravidelne a dôsledne. Zo strany lekára je taká, že môže  ponúknuť limitované množstvo liekov.

Každý liek môže mať aj interakcie s inými liekmi. Arytmia zvyšuje náklady na hospitalizácie, pretože je veľmi častou príčinou hospitalizácií. Napríklad v USA vyčíslili, že za posledných 20 rokov došlo v dôsledku FP až k 66-percentnému zvýšeniu nákladov na hospitalizácie. Čiže FP je aj arytmia, ktorá je drahá.

Ak chceme predchádzať závažným komplikáciám, ktoré vznikajú v dôsledku FP, je potrebné dôsledne liečiť všetky vyvolávajúce príčiny: dôsledne liečiť vysoký krvný tlak, schudnúť, mať dobrú kontrolu cukrovky, ak lekár predpíše lieky na kontrolu rytmu – antiarytmiká, treba ich užívať pravidelne, užívať lieky, ktoré vedú k zníženiu  hyperkoagulačného stavu – teda poslúchnuť rady lekára. Samozrejme, základným pilierom liečby je vždy racionálna životospráva. To znamená nefajčiť, pravidelne sa hýbať, alkohol piť iba s mierou.

 

Predchádzať vzniku fibrilácie predsiení sa dá racionálnou stravou, nefajčením, pravidelnou fyzickou aktivitou, udržiavaním normálnej hladiny cholesterolu a pravidelnými kontrolami krvného tlaku.

 

Fibrilácia predsiení je závažným ochorením, výkonnosť srdca klesá o 20 až 30 % a v predsieňach často vznikajú tromby, ktoré môžu embolizovať do organizmu a spôsobiť napríklad cievnu mozgovú príhodu. Aj preto je vhodné pri akomkoľvek príznaku, nasvedčujúcom, že by mohlo ísť o poruchu srdcového rytmu, okamžite absolvovať odborné vyšetrenie.

 

Dlhodobým znižovaním telesnej hmotnosti (približne 0,5 až 8,6 kg) je možné dosiahnúť:

  • 20% zníženie rizika predčasného úmrtia
  • 44% zníženie rizika úmrtia zapríčineného zvýšenou hladinou cukru v krvi
  • 50% zníženie rizika úmrtia zapríčineného nádorovými ochoreniami
  • 35% zníženie celkového rizika nádorových ochorení
  • 10% zníženie rizika úmrtia zapríčineného kardiovaskulárnymi ochoreniami .

 

Môj príbeh kardiologického pacienta sa začal v januári 1990 silnými bolesťami pod ľavou lopatkou a celkovou slabosťou. Na internej klinike na bratislavských Kramároch, kam ma odviezol kamarát, skonštatovali infarkt a hospitalizovali ma.

Lekári mi dvakrát zachránili život

Chronickým žilovým ochorením označujeme rôznorodé chorobné stavy žilového systému s chronickým priebehom, ktoré majú pôvod v poškodení žilovej steny.

Chronické žilové ochorenie (CHŽO)

Starostlivosť o naše zdravie je kľúčom k dlhému a kvalitnému životu. Pre mnohých z nás sú však pojmy ako prevencia, LDL cholesterol či kardiovaskulárne ochorenia záhadné a zložité.

Spoznajte svoj cieľ