Angina pectoris: Príbeh pacientky, ktorý sa mohol skončiť tragicky
Pondelok 18. novembra 2024 o štvrtej hodine ráno. Zobudila som sa na silnú bolesť na hrudníku. Nebolo to prvý raz. Asi pol roka som už pociťovala podobné bolesti – niekedy po námahe, inokedy aj v pokoji. Najskôr som to pripisovala stresu alebo únave. Keď som prestala robiť to, čo som práve robila, a zostala v pokoji, bolesť ustúpila sama.
Neskôr mi doktorka predpísala nitroglycerín, spolu s liekmi na vysoký tlak. Počas bolesti som mávala hodnoty aj 180/97, niekedy ešte vyššie. Raz, začiatkom augusta, mi tlak vyskočil až na 216/110 – vtedy sme išli na pohotovosť. Diagnóza znela: ischemická choroba srdca – angina pectoris.
Odpadla som – a viac už neviem
Na 18. november však nikdy nezabudnem. V noci ma bolesť prebudila už po druhýkrát. Prvýkrát, o druhej, zabral nitroglycerín. Druhýkrát bolesť neustupovala. Keď to trvalo dlhšie ako dve minúty, povedala som manželovi, aby volal záchrannú službu. Zavolal 112 – sanitka prišla asi o pol hodiny.
Keď mi záchranár niečo podával, odpadla som. Stratila som vedomie – mala som akútny infarkt myokardu. Došlo k zastaveniu obehu, trvalo to takmer štyri minúty.
Z lekárskej správy som sa neskôr dozvedela, že ma resuscitovali, defibrilovali a podávali masáž srdca, až sa krvný obeh opäť obnovil. Volali druhú posádku, ktorá ma zaintubovala a konzultovala môj stav s CINRE – Centrom intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby. Tam rozhodli o akútnej koronarografii a následne mi zaviedli stent.
Prebrala som sa až na druhý deň
Zobrali ma do Nemocnice Bory, kde som sa asi po 12 hodinách na chvíľu prebrala, no hneď som zaspala. Bola som v umelom spánku. Prebudila som sa až 19. novembra poobede, keď ma pomaly odpájali od prístrojov. Ležala som na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, neskôr na JIS-ke a odtiaľ na internom oddelení. Z nemocnice ma prepustili domov 25. novembra 2024.
Nemocnica na mňa pôsobila veľmi dobre. Sestričky boli milé, prostredie čisté, starali sa o nás aj zahraniční pracovníci. Na izbe sme boli dve – s pani z Devínskej Novej Vsi, s ktorou som si dobre rozumela. Diétna strava bola chutná a polohovateľné postele aj televízor nám spríjemnili pobyt.
Zaujímavé bolo, že lekári, ktorí sa o nás starali, nemali viac ako 30 rokov – no napriek tomu pôsobili profesionálne. Vďaka ich tímu a rýchlemu zásahu žijem.
Som vďačná, že sa ma v Boroch ujali
Keď som sa pýtala, či ma vyšetrí kardiológ, povedali mi, že už ma videl – keď som bola v bezvedomí. V tom čase som totiž nemala vlastného kardiológa. Na poliklinike, kde by som podľa obvodu mala patriť, ma kvôli plnej kapacite odmietli. Preto som si ešte pred infarktom jednorazovo zaplatila kardiologické vyšetrenie.
Bola som preto veľmi vďačná, že sa ma v Nemocnici Bory ujali a zaradili ma do dispenzára. Prvé vyšetrenie ma čaká až takmer o tri mesiace po prepustení, ale aj tak som rada – pretože viem, že dobrých kardiológov je málo a dopyt po nich veľký.
Dovtedy mi lieky predpisuje obvodná lekárka a verím, že do februára sa nič nestane. Angina pectoris ma naučila, že zdravie je naozaj to najcennejšie, čo máme – a že pomoc musí prísť rýchlo, keď ju najviac potrebujeme.
Čo som sa naučila
Tento zážitok mi navždy zmenil pohľad na vlastné telo, zdravie a aj zdravotnícky systém. Angina pectoris je varovným signálom, ktorý sa nedá ignorovať. Niekedy ju človek podceňuje – veď bolesť prejde, tlak klesne – no realita môže byť iná. V mojom prípade to skončilo infarktom a zástavou srdca. Nemusela som to prežiť.
Dnes už viem, že včasná diagnostika a liečba anginy pectoris môže zachrániť život. A tiež viem, že dostupnosť špecializovanej starostlivosti nie je samozrejmosťou. Ak cítite, že niečo nie je v poriadku, neodkladajte to. A ak máte problém nájsť odborníka, skúste sa obrátiť na organizácie ako Únia pre zdravšie srdce, ktoré ponúkajú poradenstvo a praktickú pomoc pacientom so srdcovocievnymi ochoreniami.
Za zdieľanie tohto silného príbehu ďakujeme pani Katke a želáme jej veľa zdravia, energie a bezpečia na ďalšej ceste zotavovania.
