hustá krv

Hustejšia krv, väčšie riziko: Prečo je pravidelné pitie vody dôležitejšie, než s…

Keď sa povie dehydratácia, väčšina z nás si predstaví suché pery, slabosť či bolesť hlavy. No len málokto si uvedomuje, že nedostatok tekutín ovplyvňuje aj niečo oveľa závažnejšie – zloženie a prúdenie krvi. Voda tvorí približne 90 % objemu krvnej plazmy, a ak jej telu dodávame málo,vzniká takzvaná hustá krv. To znamená, že sa ňou ťažšie prečerpáva kyslík, živiny i obranné bunky – a zároveň stúpa riziko tvorby krvných zrazenín.

Ako dehydratácia ovplyvňuje krvný obeh?

Voda tvorí približne polovicu objemu krvi – konkrétne jej tekutú zložku, známu ako plazma. Práve plazma zabezpečuje, že krv sa môže voľne pohybovať cievnym riečiskom, privádzať kyslík do orgánov a odvádzať odpadové látky z tkanív. Keď telu začne chýbať voda, krv postupne stráca túto tekutosť. Vzniká hustá krv, ktorá je pomalšia a menej efektívna.

Z fyziologického hľadiska dehydratácia znižuje objem plazmy, čo má za následok zvýšenie koncentrácie červených krviniek, bielkovín a ďalších krvných zložiek. Tento jav, známy ako hemokoncentrácia, vedie k tomu, že krv je viskóznejšia – teda hustejšia a „lepivejšia“. Pre srdce to znamená väčšiu záťaž, pretože musí pumpovať hustejšiu tekutinu cez tie isté cievy. Zároveň klesá prietok v menších cievach, čo môže obmedziť zásobenie orgánov kyslíkom a znížiť schopnosť tela reagovať na záťaž.

Tento stav má aj svoje dôsledky na zrážanlivosť krvi. Hustá krv má tendenciu prúdiť pomalšie, najmä v žilách dolných končatín. Práve spomalený prietok je jedným z hlavných faktorov vzniku hlbokej žilovej trombózy (DVT) – teda vzniku krvnej zrazeniny v žile. Ak sa takáto zrazenina uvoľní, môže putovať krvným riečiskom a upchať pľúcnu tepnu – čo vedie k pľúcnej embólii, potenciálne smrteľnej komplikácii.

V prípade dlhodobejšej alebo chronickej dehydratácie sa pridávajú aj ďalšie riziká:

  • Znížený krvný tlak a závraty, ktoré môžu spôsobiť kolaps alebo poranenie.
  • Zhoršená termoregulácia, pretože krv nestačí efektívne rozvádzať teplo.
  • Zvýšené riziko kardiovaskulárnych komplikácií, najmä u ľudí s predispozíciou na vysoký tlak, srdcové ochorenia alebo zníženú pohyblivosť.

Zaujímavé je, že podľa viacerých štúdií nemusíte pociťovať smäd, aby ste boli dehydrovaní. S vekom klesá citlivosť mozgu na signály smädu, čo znamená, že najmä starší ľudia môžu dlhodobo piť menej, než telo potrebuje – bez toho, aby si to uvedomili.

Jednoducho povedané, voda nie je len nápoj. Je to nevyhnutný partner pre správne fungovanie krvi. Bez nej krv nie je taká pružná, rýchla ani bezpečná. A to zvyšuje riziko, že sa v nej vytvorí niečo, čo tam nepatrí – zrazenina.

Čo je viskózna (hustá) krv a prečo je nebezpečná?

Viskózna, alebo inak povedané hustá krv, označuje stav, keď má krv vyššiu hustotu, teda je menej tekutá a horšie prúdi cievnym riečiskom. V praxi to znamená, že v krvi je menej vody (plazmy) a viac pevných zložiek – najmä červených krviniek, bielkovín a ďalších látok. Tento stav sa odborne nazýva zvýšená viskozita krvi.

Takáto krv kladie väčší odpor prietoku – podobne ako keď sa snažíte preliať med cez lievik namiesto vody. Srdce musí pracovať tvrdšie, aby ju pretlačilo cez cievy, najmä tie menšie. Znížená rýchlosť prietoku krvi môže následne zvyšovať riziko:

  • Tvorby krvných zrazenín– pomalší prietok umožňuje krvným bunkám, aby sa zhlukovali, čo môže viesť k vzniku trombóz.
  • Infarktu alebo mozgovej príhody– ak sa zrazenina uvoľní, môže upchať cievu zásobujúcu srdce alebo mozog.
  • Zníženého okysličenia tkanív– hustá krv sa pohybuje pomalšie a horšie rozvádza kyslík.
  • Preťaženia srdca– dlhodobo zvýšená záťaž na srdce môže viesť k poruchám srdcového rytmu či srdcovému zlyhávaniu.

K zvýšenej viskozite krvi môže dôjsť z viacerých príčin – okrem dehydratácie aj pri fajčení, niektorých chronických ochoreniach (napr. polycytémii), zápaloch, nedostatku pohybu či užívaní niektorých liekov. V riziku sú aj osoby, ktoré sa dlhodobo zdržiavajú v suchom alebo teplom prostredí (napr. lietadlá, klimatizované priestory) bez dostatočného príjmu tekutín.

Zjednodušene povedané: čím viac hustá krv, tým ťažšie sa pohybuje a tým ľahšie sa v nej vytvorí zrazenina. A práve preto je prevencia – najmä vo forme hydratácie – kľúčovým krokom k ochrane ciev a srdca.

Najväčšie riziko? Dlhé sedenie a málo vody

Podľa viacerých klinických pozorovaní sa riziko trombózy zvyšuje najmä u ľudí, ktorí:

  • veľa sedia alebo cestujú (napr. lety nad 4 hodiny),
  • nepijú dostatok tekutín počas práce alebo cvičenia,
  • užívajú lieky ovplyvňujúce zrážanlivosť alebo tekutinové hospodárenie (napr. diuretiká),
  • majú genetickú predispozíciu alebo prekonali trombózu.

V týchto prípadoch aj mierna dehydratácia môže vytvoriť podmienky pre vznik zrazeniny. A keďže krv sa môže v nohách hromadiť bez zjavného varovania, prvým príznakom môže byť až opuch, bolesť alebo – v najhoršom prípade – embólia.

Smäd je oneskorený signál – a na hydratáciu nestačí len „spomenúť si“

Telo vysiela signál smädu až vtedy, keď je už mierne dehydrované. Znamená to, že ak čakáte, kým sa smäd objaví, vaše bunky už istý čas fungujú v podmienkach nedostatku vody. Tento proces môže prebiehať pomaly a nenápadne, no jeho dôsledky sa prejavujú rýchlo – v podobe únavy, zhoršenej koncentrácie, pomalšieho trávenia alebo dokonca poklesu krvného tlaku.

Práve preto odborníci odporúčajú nečakať na smäd, ale piť priebežne počas celého dňa. Ako základné vodítko platí, že zdravý dospelý človek by mal prijať približne 30–40 ml tekutín na každý kilogram telesnej hmotnosti denne. Pre osobu s hmotnosťou 70 kg to predstavuje 2,1 až 2,8 litra vody. U ľudí s vyššou hmotnosťou je potrebné počítať s vyšším objemom.

Tento údaj však nie je nemenný – výrazne ho ovplyvňujú aj vonkajšie podmienky a životný štýl. V nasledujúcich situáciách je potrebné príjem tekutín ešte zvýšiť:

  • Pri fyzickej aktivite, najmä aeróbnej alebo pri silovom tréningu – telo stráca vodu nielen potením, ale aj zrýchleným dýchaním. V tomto prípade by ste mali pridať minimálne 0,5 až 1 liter tekutín na každú hodinu aktivity, v závislosti od intenzity a prostredia.
  • Počas horúcich dní alebo v suchom vnútornom prostredí – klimatizácia a letné horúčavy zvyšujú nevedomú stratu vody z pokožky a dýchacích ciest.
  • Pri zvýšenej strate solí – napríklad pri potení, hnačkách alebo horúčke je vhodné siahnuť po minerálnych vodách s vyváženým obsahom elektrolytov, ktoré pomáhajú obnoviť rovnováhu sodíka, draslíka a horčíka v tele.

Dobrou pomôckou, ako zistiť, či ste dostatočne hydratovaní, je sledovanie farby moču – mal by byť svetložltý až takmer číry. Ak je tmavý, ide o varovanie, že tekutín nie je dosť. Ďalšími signálmi nedostatočnej hydratácie sú:

  • sucho v ústach alebo škrabanie v hrdle,
  • závraty pri rýchlom vstávaní,
  • bolesti hlavy alebo svalová slabosť,
  • nízky krvný tlak a únava.

Ak trávite väčšinu dňa za stolom, pomôcť môže jednoduchý trik: majte vždy na dosah pohár alebo fľašu vody. Niekedy totiž nejde o nechuť piť, ale o to, že si na to jednoducho zabudnete. A pritom stačí málo – pravidelné dúšky počas dňa – aby krv ostala riedka, bunky hydratované a myseľ svieža. Voda nie je len nápoj, je to základná súčasť vášho vnútorného prostredia.

Voda ako najjednoduchšia prevencia

V dobe, keď sú dostupné stovky doplnkov, liekov a terapií, zostáva obyčajná voda jedným z najefektívnejších a najlacnejších spôsobov, ako predchádzať vážnym zdravotným komplikáciám. Hustá krv je tichým rizikom – nebolí, neupozorňuje na seba, no môže stáť za vážnymi udalosťami, ako je trombóza či embólia.

Preto je pravidelné dopĺňanie tekutín nielen zvyk, ale aj forma každodennej starostlivosti o srdce, cievy a zdravie ako celok.

Zdroje:

Súvisiace články

zázvor

Zázvor: malý koreň, ktorý rozprúdi krv aj zdravie
tep

Ako mobil ovplyvňuje váš tep?
riedenie krvi

Potraviny, ktoré prirodzene riedia krv: Ako môže strava ovplyvniť zrážanlivosť?