Nočné jedenie zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení

29. decembra 2023

Naznačuje to štúdia, ktorú publikovali v časopise Nature Communications a informuje o nej webstránka www.news-medical.net.

 Práve kardiovaskulárne ochorenia sú pritom jednou z hlavných príčin úmrtí na svete a k riziku významne prispievajú stravovacie návyky, pričom milióny úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia súvisia s nesprávnym stravovaním

Ľudské telo má fyziologické cykly, ktoré trvajú približne 24 hodín, známe aj ako cyrkadiánne rytmy. Tie zahŕňajú cykly pôstu a jedenia, ktoré nastavujú periférne hodiny v rôznych tkanivách a tie zase pomáhajú regulovať činnosť srdca a ciev. Spomenutá štúdia sa pokúsila túto tému viac objasniť skúmaním toho, ako zmeny v načasovaní jedla a pôstu ovplyvňujú výskyt kardiovaskulárnych ochorení.

Výskum ukázal, že raňajky sú nevyhnutné pre udržanie normálneho metabolizmu a kardiovaskulárneho zdravia, zatiaľ čo neskoré nočné jedlá podporujú arterosklerózu, obezitu a abnormálne lipidové profily. U žien tiež vedú k metabolickému syndrómu.

Metódou na zlepšenie kardiometabolického zdravia by mohlo byť takzvané časovo obmedzené stravovanie, teda predĺženie nočného pôstu na viac ako 12 hodín, ktoré u ľudí ukázalo zodpovedajúce zníženie telesnej hmotnosti, krvného tlaku i zápalu.

Motiváciou pre túto štúdiu bol relatívny nedostatok údajov o tom, ako dĺžka nočného pôstu a špecifické časovanie jedla priamo ovplyvňujú riziko kardiovaskulárnych ochorení. Odborníci ako základ pre štúdiu použili údaje zo štúdie NutriNet-Sante, do ktorej bolo zapojených viac ako 100-tisíc dospelých, pričom ich stravovacie záznamy použili na vytvorenie databázy o frekvencii stravovania a načasovaní jedál.

Medián obdobia ich sledovania bol sedem rokov, čo zahŕňalo takmer 700-tisíc osobo-rokov. Počas tohto obdobia sa vyskytlo viac ako 2 000 nových prípadov kardiovaskulárnych ochorení, ktoré boli takmer rovnomerne rozdelené medzi cerebrovaskulárne ochorenia a koronárne choroby srdca.

Ukázalo sa pritom, že čím neskôr bolo prvé jedlo, tým vyššie bolo riziko kardiovaskulárnych ochorení, ale pri načasovaní posledného jedla takýto trend nebol pozorovaný. Keď sa však jedlo po 21:00, zaznamenali vedci 13-percentné zvýšenie rizika v porovnaní s rizikom pred 20:00. Riziko cerebrovaskulárnych ochorení sa zvyšovalo o 8 % s každou hodinou oneskorenia posledného jedla a v inflexnom bode (po 21. hodine v porovnaní so situáciou pred 20. hodinou) bolo vyššie o 28 %. 

Vyšší počet nočných hodín nalačno súvisel so znížením rizika cerebrovaskulárnych ochorení o 7 %, ale podobný pokles nepozorovali v prípade kardiovaskulárnych ochorení celkovo, ani v prípade koronárnej choroby srdca.

 Ak sa teda prvé jedlo konzumovalo po 9. hodine ráno v porovnaní s jedlom pred 8. hodinou ráno a ak sa posledné jedlo konzumovalo po 21. hodine večer v porovnaní s jedlom pred 20. hodinou večer, riziko kardiovaskulárnych následkov sa zvýšilo, a to viac u žien v porovnaní s mužmi. Výhody predĺženia intervalu nočného pôstu boli tiež výraznejšie u žien.

Zdá sa, že maximálny prínos by bol vtedy, ak by sa predĺžil čas nočného pôstu posunutím času večerného jedla namiesto odloženia alebo vynechania prvého jedla dňa. To je pravdepodobne preto, že ľudia sú najcitlivejší na inzulín a vyššie hladiny glukózy skoro ráno a s postupujúcim dňom sa ich citlivosť znižuje.

Štúdie na zvieratách ukazujú nástup priberania na hmotnosti, zväčšenie tukovej hmoty či ukladanie tuku v pečeni, keď sa raňajky bežne odkladali o štyri hodiny.

A štúdie na ľuďoch naznačujú, že pri oneskorenom večernom jedle dochádza k odchýlkam v regulácii glukózy a citlivosti na inzulín, dyslipidémii a k nárastu hmotnosti nad normálne hranice.

To môže súvisieť s príjmom potravy počas fázy odpočinku organizmu, keď je vylučovanie melatonínu na vrchole, čo spôsobuje dlhodobé zvýšenie hladiny glukózy v krvi po jedle.

Zdá sa, že kardiometabolickému zdraviu najlepšie prospieva skoré časovo obmedzené stravovanie, teda skoré prvé i posledné jedlo, čo potvrdzuje aj skoršie zistenie z tej istej skupiny, že ľudia, ktorí raňajkovali pred 8. hodinou ráno a cez noc sa postili viac ako 13 hodín, mali nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu.

Odborníci však upozorňujú, že i keď sú tieto zistenia podnetné, je potrebné zvážiť aj faktory, ako je napríklad práca na nočné zmeny u tých, ktorí jedia neskôr v noci. Pričom narušenie cirkadiánnych rytmov môžu spôsobiť aj iné faktory, ako napríklad vystavenie svetlu v noci, prebúdzanie sa v noci, načasovanie cvičenia alebo inej aktivity, pitie alkoholu a užívanie návykových látok, a v tejto štúdii ich nekontrolovali.

Na potvrdenie uvedených zistení sú preto potrebné ďalšie štúdie.

Foto: www.canva.com